Koronavírus a obmedzenia ohrozili nejedného podnikateľa na Slovensku. Jednou z najviac zasiahnutých oblastí je práve gastronómia. Aká je momentálne situácia?
V súčasnosti je na Slovensku približne 12-tisíc rôznych gastronomických prevádzok a zariadení, čo predstavuje približne 50-tisíc pracovných miest. Tieto zariadenia sa podieľajú na hrubom domácom produkte v objeme zhruba 1,5%, teda 1,5 miliardy eur, a to nie je zanedbateľná čiastka.
Pokiaľ sa máme baviť o vládnych opatreniach, na jednej strane im vo vzťahu k ochrane zdravia rozumiem a podporujem ich. Treba byť ale pripravený na to, že minimálne 30% prevádzok po kríze už neotvorí. A ak sa bude štát otáľať s pomocou ešte niekoľko týždňov naviac, toto číslo môže vzrásť až na 50%. Nemyslím si, že je úplne správne ponechať reštaurácie zatvorené v každom okrese, aj v takom, kde počet nakazených neprekračuje „kritickú“ hranicu. Tu by som súhlasil s návrhom ministra hospodárstva, postupovať podľa semaforu. Alebo si niekto myslí, že zatvorením prevádzok prestali ľudia jesť? Jedlo si buď donesú z domu, alebo si ho vyzdvihnú cez „okienko“, ale zjedia v ho kancelárií, alebo v kuchynke s ostatnými.
Čo sa týka pomoci od štátu, ako je vnímaná? Podnikatelia, s ktorými sme robili rozhovory, sa sťažujú, že pomoc ešte nedorazila…
Pomoc, ktorá sa dostáva do HoReCa (skratka slov označujúcich miesta predaja s priamou konzumáciou tovarov a služieb: Hotel, Reštaurácia, Stravovanie / Kaviareň (catering)), je nedostatočná. Na tom sa asi zhodneme všetci. Ak mám zatvorené, tržby mi klesli na 0% až 20% pôvodných, pri zachovaní všetkých fixných nákladov je nereálne, aby dokázali prevádzky fungovať. Áno, majú možnosť žiadať podporu zo strany štátu. Ale ako mi pomôže preplatenie 80% celkovej ceny práce na zamestnanca, ktorý je doma a je neproduktívny?
Kde vezme majiteľ reštaurácie zvyšných 20%? Čo s energiami? Čo so sociálnou poisťovňou, ktorá bude vymáhať nedoplatky? Áno, môže požiadať o zníženie nájomného. Pýtam sa, koľko prenajímateľov znížilo nájomné o 50% tak, aby to prevádzkovateľa reštaurácie nič nestálo? Vlastne, prečo by to robil? Aj prenajímateľ má náklady s prevádzkou priestorov. Aj on platí energie, pôžičky, hypotéky, správu budovy, poprípade priestorov. A takto by sme mohli pokračovať s ďalšími nákladmi a prekážkami, s ktorými sa borí segment HoReCa. A nielen ten, ale aj veľká časť služieb a výrobných spoločností.
Preto mi absentuje jedno dôležité a to, čo bude po kríze? Čo plánuje urobiť vláda preto, aby sa ekonomika, nielen gastro a ubytovacie zariadenia, ale sa všetky postihnuté odvetvia dokázali opätovne rýchlo pozviechať. Príde po vzore Nemecka s aspoň dočasne zníženou DPH na tovary a služby? Bude sa môcť dať odpísať strata roku 2020 z predchádzajúcich rokov? Zvýši sa pomoc pre postihnuté spoločnosti z 80% na 100% celkovej ceny práce?
Zosúladí sa zákon o exekúcií so zákonom o Sociálnej poisťovni a o vymáhaní poistného, čiže spoločnosti, ktoré sú v dočasnej ochrane pred veriteľmi budú chránení aj pred ňou? Bude Finančná správa a Sociálna poisťovňa vychádzať v ústrety spoločnostiam, žiadajúcim splátkové kalendáre a nebudú požadovať zabezpečenie kolaterálom pri záväzkoch nad 15-tisíc eur? Žiadne riešenia nepočuť. A to by mala byť priorita vlády. Ubezpečiť občanov, že vytvorí také podmienky, ktoré im pomôžu sa opätovne naštartovať.
Začať by sa mohlo vyhláseniami, ktoré by neboli mätúce a meniace sa zo dňa na deň. A radi by sme počuli, čo bude nasledovať po „lockdowne“. Ako bude dlho trvať? Teda, ak bude. Poprípade po celoplošnom testovaní, ak bude. Kedy sa vrátia deti z druhého stupňa do škôl? Pretože niekto s nimi musí byť doma. To znamená, mám si ako zamestnávateľ hľadať náhradu za zamestnanca, ktorý je doma s dieťaťom? Do kedy bude doma?
Potrebujeme sa vedieť zariadiť. Nič viac. Bez jasných pravidiel a plánu sa vytvára panika a chaos a zbytočné straty, ktoré budú mať nedozerné dôsledky, a to nielen z pohľadu ekonomiky, ale aj zdravotného hľadiska. Dnes to vyzerá tak, že vírus sa nachádza vyslovene v reštauračných zariadeniach, pri deťoch druhého stupňa základných, stredných a vysokých škôl, avšak MHD a nákupným centrám sa vyhýba.
Mnohí majitelia prevádzok, s ktorými sme v kontakte povedali, že ich druhá vlna položí. Vláda sa naopak vyjadrila, že poskytla dobre nastavené dotácie. Kde teda nastala chyba?
Jednoznačne v nepochopení situácie a celkovom manažovaní krízy. Vo veľa prípadoch je to o vytvorení podmienok a nie len čiastkovej finančnej pomoci, či kompenzácií ktoré som spomínal. A čím dlhšie tento stav bude pretrvávať, o to viac finančných prostriedkov to bude štát stáť.
Navyše sa dostávame sa do stavu, kedy množstvo firiem prepadne cez sito štátnej pomoci, kvôli rôznym nedoplatkom na úhradách poistného, odvodov, alebo iným vedomým či nevedomým zanedbaním svojich povinností. Poprípade im tržby neklesli, ale dostali sa vinou svojich odberateľov do platobnej neschopnosti.
Kto pocíti najväčší dopad?
Sú to jednoznačne hotely a penzióny. Mnohé z nich sú zavreté takmer celý rok 2020, nakoľko procesy znovuotvárania sú značne komplikovanejšie než pri menších prevádzkach. Už dnes na realitnom trhu vidíme množstvo penziónov na predaj, pretože ich majitelia nedokázali utiahnuť náklady (nielen investičné ale aj prevádzkové). Pre mnohé hotely, najmä v mestách, nebolo rentabilné otvorenie ani po čiastočnom uvoľnení opatrení. Niektorí to skúšali s alternatívnymi riešeniami, napríklad hotelové izby premenili na „home office“ kancelárie, ale neprinieslo to želaný výsledok. Výhodnejšie bolo a stále aj je pre nich mať zatvorené. Lenže dlhy rastú…
Rovnako tak kaviarne a kantíny, ktoré sú súčasťou bizniscentier. Boli ste sa pozrieť v poslednom období do nejakého z bizniscentier? Zívajú prázdnotou. Mnohé prevádzky to už vzdali.
V tomto bode si však treba uvedomiť aj to, že sa mení správanie zákazníkov. Venujeme sa viac vareniu doma, veľa objednávame cez internet. Firmy prichádzajú so zdieľanými miestami a homeoffice, čo bude mať dopad na business centrá a prenájmy.
Spoločnosti začínajú optimalizovať svoje výdavky. Viac sa pozerajú na KPI’s každého jedného vynaloženého eura a na výkonnosť zamestnancov. Môžeme predpokladať, že mnoho spoločností bude v budúcom roku prepúšťať zamestnancov a eliminovať výdavky na činnosti, ktoré v predchádzajúcich obdobiach až tak neriešili, čo bude mať reťazovú reakciu u dodávateľov, ktorí im tie služby dodávali.
Na druhej strane, vidíme rozmach doručovateľských a špecifických IT služieb, kde bude rásť dopyt po ľuďoch. Zmena podmienok a návykov spotrebiteľa vytvára nové možnosti. Tých sa chytajú aj ľudia v gastro priemysle a vytvorili špecializované e-shopy, kde ponúkajú svoje produkty. Lenže teraz sa chystá lockdown a možno svoju najväčšiu sezónu roka 2020 ani nevyužijú. Znovu tu máme nejasnú situáciu. Vlastne do poslednej chvíle nikto nevie, čo sa bude diať. Opätovne môže nastať situácia, kde sa gastro priemysel na niečo spoľahne a jediné, čo im zostane, budú plné chladiace boxy tovaru, tak ako pri prvom lockdowne. A nielen oni.
A čo ostatní? Majú vyššiu šancu na prežitie?
Povedal by som to takto. Prežijú tí, ktorí majú väčšiu rezervu. Samozrejme, aj oni zažívajú rovnakú dávku znechutenia z celej situácie, ale nedá sa to porovnať so zúfalstvom majiteľov spoločností, ktorí už minuli aj vlastné úspory, nielen firemné. Ako pri každej kríze, aj pri tejto mizne stredná vrstva a rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími sa výrazne prepadávajú.
Veľa firiem prešlo do sveta online. Nie vždy sa to však asi dá, nemýlim sa?
Minulý týždeň som sa zúčastnil webináru GLOBSEC-u, kde sa rozprávalo o digitalizácií súkromného sektora. Žiaľ, podľa môjho názoru sa to nedá oddeliť od samotnej digitalizácie štátnej a verejnej správy. Dnes komunikujeme s každou zdravotnou poisťovňou cez samostatný portál, s Finančnou správou cez jej portál a potom tu máme Slovensko.sk, kde tých služieb síce pribúda, ale stále je ich žalostne málo. A nehovoriac o tom, že Slovensko je malá krajina a mala by sa rozhodnúť, ktorú sféru digitalizácie bude podporovať v súkromnom sektore, aby sme boli konkurencieschopní. V opačnom prípade sa môže stať, že tu budeme mať množstvo „hub-ov“ s rôznym zameraním, ktorým sa budeme snažiť trošku pomôcť a v konečnom dôsledku nič poriadne. Chýba mi tu trochu vízia. Bez nej sa nedá budovať žiadna stratégia, ktorú by mohlo napĺňať. A pritom tu máme obrovské množstvo šikovných ľudí, ktorí v IT niečo dokázali.
Podniky sa sťažujú, nerozumejú nariadeniam a mnoho veci sa deje zo dňa na deň. Je toto v poriadku?
Nie, nie je. Pozrime sa znovu na Rakúsko, tam sa jednoznačne povedalo, že od 17.11. do 6.12. nastane tvrdý lockdown. Podnikatelia sa mohli pripraviť, naplánovať si veci. Tým sa nemohlo stať to, čím zostal zaskočený náš gastro priemysel a to, že nedokázali využiť svoje zásoby, pretože do poslednej chvíle nevedeli, čo sa bude diať. Podnikatelia mohli naplánovať dovolenky a ostatné pracovné činnosti. U nás sa to deje z dňa na deň, z hodiny na hodinu. Skutočne nezávidím podnikateľom, ktorí v stredu podvečer zistili, že v piatok už nemôžu fungovať. A to sa stále bavíme o tom, že pred necelými dvomi mesiacmi investovali nárazovo do vonkajších terás a ohrievačov. To boli tiež investície v minimálne stovkách až tisíckach eur.
Prečo sa podľa vás štát bráni zníženiu DPH, po ktorom volajú aj všetky gastronomické iniciatívy? Je lepšie nechať ľudí umelo zamestnaných?
Chápem, že to bude znamenať výpadok v štátnej kase. Na druhej strane, koľko tento výpadok bude, ak nepodporíme spotrebu? Ak nespravíme opatrenia, ktoré pomôžu jednotlivým odvetviam? A nielen v gastro priemysle. Pozrime sa na Nemecko. Zníženie DPH na 16% sa prejavilo ako veľmi účinný nástroj na podporu spotreby. Zníženie DPH v stravovacích zariadeniach šlo v niektorých krajinách na 10 až 5% DPH. I keď sa ceny znížili len minimálne, podnikatelia si vedeli takto kompenzovať svoje výpadky predchádzajúcich tržieb.
Ako rozhodnutia by sa dali prijať okamžite, aby nemali veľký vplyv na štátny rozpočet?
Dnes už bude štát doplácať na každé opatrenie. S tým treba rátať. Avšak treba sa pozerať aj na to, že ich neprijatie nás v budúcnosti bude stáť niekoľkonásobne viac.
V čom?
V podobe krachujúcich spoločností, záväzkov voči štátu na neodvedenej dani a poistnom, záväzkom voči dodávateľom a stúpajúcej nezamestnanosti.
A aké rozhodnutia by sa dali prijať v strednom a dlhodobom horizonte?
Určite by som šiel cestou podpory vo výške 100% celkovej ceny práce. Podpora pre zatvorené prevádzky pri nájomnom, ako sme mohli vidieť Českej republike. Bez toho, aby prenajímateľ ubral so svojich nárokov. Zastavenie vymáhania záväzkov zo strany štátu a pristúpenie na splátkové kalendáre bez nutnosti kolaterálu. Odbúrať administratívnu záťaž napríklad pri konkurzoch a reštrukturalizáciách, ktorá dnes trvá celé roky. Kompenzácia výpadkov tržieb. A nakoniec, avšak nie najmenej dôležité je aspoň dočasné zníženie DPH.
Kedy sa gastro bude môcť znovu nadýchnuť?
Nemám vešteckú guľu, ale veľa nádejí vkladám dávam do vakcíny. Trh preživšieho gastra rýchlo ožije. Máme už skúsenosti s krízou z roku 2008, ale najmä istú predpremiéru sme mali už v lete. Vtedy sa obmedzenia uvoľnili a ľudia dychtiaci po stretnutiach, kávičkách a dobrom jedle zaplnili podniky a hotely, najmä v rekreačných oblastiach. Podobne aj „posledný deň“ pri prvej jesennej uzávere terás. Štamgasti svoje podniky podporili a tie hlásili rekordné tržby.
Ako bude vyzerať trh? Prežije gastro ako ho poznáme?
Trh sa vyčistí. Znie to kruto, ale je to tak. Silnejší pojme slabšieho. Týka sa to aj prevádzok, pretože keď sa mi v okolí zavrie konkurencia, môžem získať a jej klientov. Alebo aj medzi zamestnancami. Vzniknú na nich väčšie požiadavky. Do roku 2020 sa v gastre riešila situácia ohľadom neprofesionálov v tejto brandži. Prišla kríza, prepúšťanie, druhá vlna. To všetko sa odrazí na trhu práce. Pohovory v gastre budú viac zamerané na profesionálov so skúsenosťami. A nie len v gastre, ale naprieč celým spektrom hospodárstva. Doba sa mení.
Július Činčala
- Dvadsať rokov sa venuje konzultačnému biznisu v oblasti ekonómie a procesov pre štát a súkromný sektor.
- Bol poradcom troch ministrov a zástupcom Slovenska pri OECD pre štátnu a verejnú správu.
- Po rokoch pôsobenia v nadnárodných korporáciách prijal ponuku stať sa partnerom medzinárodnej konzultačnej spoločnosti V4group, ktorá vznikla na Slovensku.
- Patril medzi prvých členov americkej obchodnej komory a stal pri začiatkoch izraelskej obchodnej komory.
- Jeho víziou je dostať konzultačný biznis viac do povedomia aj medzi stredné a malé podniky.
- V mediách vystupuje ako poradca pre ekonomické a daňové otázky. V rámci práce považuje za dôležitú otázku venovania sa pro bono aktivitám.