Vďaka strúhanke zakúpenej v supermarkete sa môže z vyprážaného kapra stať nechtiac exotický pokrm. Stačí si prečítať zloženie výrobkov predávaných na českom trhu, je na nich uvedených množstvo prekvapivých ingrediencií. Éčkami počnúc, sójou a sezamovými semienkami končiac.
Pretože strúhanka pochádza z bežného pečiva, je to malá sonda do súčasného pekárskeho remesla. Vzhľadom k tomu, že žemle a rožky sa predávajú nebalené, pre mnoho ľudí môže byť zaujímavá. Výpočet ingrediencií je dlhý.
Na deviatich z desiatich zakúpených sa nájde aj trochu alibistická formulka, že „môže obsahovať“ aj také zaujímavé prísady, ako je sója, sezam, vlčí bôb alebo napríklad arašidy. Tie dodávajú pečivu ľahkú orechovú príchuť, nie každý však o ňu stojí práve pri štedrovečernom kaprovi. Navyše ide vo všetkých týchto štyroch prípadoch o závažné alergény, ktorým by sa citliví ľudia mali radšej vyhnúť.
Semienka sezamu alebo maku do strúhanky nepatria
Ako dôkaz, že spotrebitelia alergici nemôžu nad hmlistým upozornením výrobcov len tak mávnuť rukou, stačí vziať do ruky obyčajné kuchynské sito a strúhanku preosiať. V jednom z výrobkov (Strúhanka, Michelské pekárne a.s., Praha) v site medzi väčšími kúskami pečivovej drti uviazli aj hnedé semienka sezamu. Bolo ich toľko, že by s ich vytriedením zo strúhanky mala dosť práce aj Popoluška. Viditeľné voľným okom boli tiež semienka rasce.
Áno, bežné pečivo sa pred pečením sype hrubou soľou alebo makom, rascou alebo sezamom. Ale už v učebniciach pre pekárskych učňov sa píše, že semienka ani hrubá soľ sa v strúhanke nesmú objaviť, pretože pečivo je potrebné starostlivo zbaviť posýpky.
Semienka v strúhanke by starostlivým výrobcom uniknúť nemali, ako potvrdili ľudia z pekárskej branže. Ale vytknúť ich nikomu nemôžete, aj keby vám na vianočnom kaprovi dvakrát nechutili. Žiadny záväzný predpis určujúci zloženie strúhanky v Čechách neexistuje.
Vo vyhláške č. 113/2005 Z. z. o spôsobe označovania potravín iba stojí, že spoločným názvom strúhanka možno označiť všetky typy strúhanky z pečených cereálnych výrobkov, ďalej zmesi na obaľovanie a tiež panýrovacie zmesi. V podstate je to jedno a to isté, panýrovánie pochádza z francúzskeho slova paner, čo znamená obaľovať.
Pozor na trvanlivosť
Životnosť strúhanky nie je večná. Prítomnosť oleja z nej robí potravinu náchylnú k žltnutiu. Tuk je navyše obsiahnutý aj v samotnej múke, ktorá časom tiež žltne alebo zatuchne. Oplatí sa preto venovať pozornosť dátumu minimálnej trvanlivosti. Občas to môže byť celkom tvrdý oriešok. V dvoch prípadoch sa nám vôbec nepodarilo z etikety vyčítať, v ktorom roku má dátum minimálnej trvanlivosti vypršať.
Žiadna potravinárska vyhláška neukladá, ako dlho by mala strúhanka vydržať, nieto ešte uvádzanie dátumu výroby. „Jej trvanlivosť si každý výrobca určuje sám a tiež za ňu ručí,“ povedala nám hovorkyňa Podnikateľského zväzu pekárov a cukrárov ČR Hana Novotná.
Z nami nakúpených strúhaniek bol z tohto pohľadu najväčším vytrvalcov výrobok značky Castello z Lidl. Minimálnu trvanlivosť má až do 17. novembra 2013. Keď sme strúhanku kupovali, zostával jej do konca trvanlivosti viac ako rok. Ako to, že v jednoduchom papierovom obale nezvetrá?
Odpoveď predajcu je stručná. „Strúhanka značky Castello je vyrábaná u dodávateľa, ktorý sa na jej výrobu špecializuje. Dodávateľ ju vyrába v 'uzavretom' systéme produkcie, preto má tento výrobok dlhšiu záručnú dobu,“ informuje hovorkyňa Lidlu v Čechách Anna Ťažká.
Zdroj: www.ihned.cz