Odpratávajú ich zamestnanci supermarketov - zväčša kvôli blížiacemu sa dátumu spotreby. Viaceré obchody totiž takéto potraviny považujú za nevhodné na predaj. A tak pätnásť až dvadsaťpäť tisíc rôznych potravín zo stredných a veľkých supermarketov získa „druhý život“. Čo všetko sa teda s týmito potravinami deje?
„Ovocie a zeleninu často spracujú skôr než sa pokazia,“ hovorí poradcav sieti supermarketov - David J. Livingston. Časť končí na skládkach, ale prekvapujúco veľa z nich nájde tzv. „druhý domov“. Putujú totiž do potravinových bánk, ktoré zásobujú obchody pre chudobných.
Pre súčasné ekonomické problémy sa takéto potraviny čoraz častejšie stávajú súčasťou stravy (nielen) Američanov. A tento typ zásobovania za posledný rok získal na popularite - po celej krajine existuje už dvesto potravinových bánk.
„Potraviny sú pre ďalšiu konzumáciu bezpečné aj po dátume spotreby, pokiaľ sa správne skladovali a správne sa s nimi manipulovalo,“ hovorí profesor z univerzity v Minnesote Ted Labuza. Optimálnou teplotou je vraj päť stupňov. Konzervy a trvanlivý tovar, ako napríklad dressing sa môžu podľa Labuzu používať aj rok po záruke. Aj keď trochu utrpia na kvalite, bezpečnostné riziko nepredstavujú.
Späť na pulty
Keď sa poprechádzate po obchodoch v hociktorom zo štátov Ameriky, na pultoch objavíte pozáručné balenia snackov Quaker, krabice s obilninami Cheerios či fľaše A1 Steak omáčky. Stovky malých predajcov tieto potraviny ponúka aj preto, že nie sú povinní dodržiavať dátumy spotreby uvedené na potravinách a... samozrejme pre zisk.
Na rozdiel od veľkých obchodných reťazcov, kde napríklad staršie pečivo už nemôže niesť označenie „prémiové“, nečerstvý chleba putuje k menším predajcom.
Staré potraviny, poškodený či posezónny tovar hromadné označovaný „unsaleables“ zo supermarketov posielajú do reklamačných centier. Ich prevádzkovateľmi sú často samotné obchodné reťazce alebo distribútori. Práve tu nebezpečné predmety ako sú rozbité poháre či viditeľné pokazené potraviny zlikvidujú a zvyšok ide do potravinových bánk.
Prekvapenie v škatuliach
Každý druhý týždeň do obchodu so zľavneným tovarom, ktorý vlastní Patricia Quillen príde príves plný tovaru po záruke. Je zabalený v kartónových škatuliach, z ktorých každá obsahuje až štyridsať druhov potravín či skrášľovacích výrobkov. Takže obchodníčka vlastne ani nevie, čo sa dostane na police jej obchodu, až kým škatule nerozbalí. „Môže sa stať, že každá z vyše tisícky škatúľ bude obsahovať iba čučoriedkový džem,“ hovorí. A hoci až 50% potravín v jej obchode je po záruke a ďalších desať až pätnásť percent tesne pred zárukou, zákazníkom to nevadí. „Máme asi sto zákazníkov denne a cez víkend aj stopäťdesiat,“ hovorí Patricia Quillen.
Jej zákazníci si už nelámu hlavu nad dátumami spotreby. No pred piatimi rokmi, keď prvýkrát otvorila predajňu, to bol iný scenár. „Ľudia si mysleli, že ich chceme pozabíjať, ale čoskoro pochopili o čo tu ide,“ smeje sa a pokračuje: „Začínali s nákupom v hodnote 10 eur a keď prežili, vrátili sa a nakúpili za 25 eur.“ Teraz vraj niektorí z jej zákazníkov utrácajú aj stovky dolárov naraz.
Konkurencia normálnym obchodom
Zatiaľ čo iné firmy počas krízového obdobia mierne trpia na pokles záujmu zákazníkov, obchodníčka tvrdí, že predaj v jej obchode oproti minulému roku sa zvýšil o štyridsať percent. A myslí si, že o niektorých svojich zákazníkov, pre bezkonkurenčne nízke ceny nepríde ani so zlepšením ekonomickej situácie.
Hoci žena v domácnosti Gayle Bryant z Longview nedisponuje veľkou hotovosťou – týždenný rozpočet pre šesťčlennú rodinu je 60 dolárov – potraviny nakupuje aspoň dvakrát do týždňa. A často domov prinesie aj potraviny po záruke. Nikdy však do nákupného košíka nehodí pozáručné mliečne výrobky, ale konzervy či cereálie, áno. Svoje rozhodnutie obhajuje tým, že ešte nikdy nemala problémy s ich kvalitou, tak prečo by v bežných obchodoch za ne mala platiť viac?
Potravinová charita
Viac ako polovica z opýtaných 8360 supermarketov venovala potravinovým bankám približne 46 ton potravín ročne. Išlo nielen o pozáručné, ale aj poškodené a mimo sezónne produkty. Napríklad michiganská potravinová banka, ktorá zásobuje viac ako tisícdvesto vývarovní pre bezdomovcov a iné charitatívne agentúry, je jedným z takýchto príjemcov.
Podľa výkonného riaditeľa Johna Arnolda, až štyridsať percent dodaných potravín sú tesne pred dátumom spotreby alebo tesné po ňom. Aby sa výlučili pochybnosti o ich bezpečnosti, banky prizývajú certifikovaného špecialistu, ktorý vylúči riziko, hlavne pri rýchlokazových potravinách.
„Samozrejme, ak potraviny zapáchajú a majú divný vzhľad, končia v odpadkovom koši,“ hovorí.
Napriek všeobecnej dôvere potravinových bánk, ktoré zaručujú kvalitu pozaručných potravín, existujú aj protivníci tohto spôsobu distribúcie. Celkom pochopiteľne. "V našich výrobkoch je toľko konzervačných látok, žeby sme mohli zabalzamovať aj slona," priznáva jeden z výrobcov.
Spôsob života
Ak zbádate Leiu Mondragon ako sa prehrabáva v kontajneroch pri potravinách v manhattanskej štvrti West Village, nemusíte sa prehrabávať vo vreckách, aby ste jej podali drobáky. Na rozdiel od bezdomovcov to Leia Mondragon nepotrebuje. Záľuba v používaní pozáručného tovaru je totiž jej životný štýl. Mondragon totiž patrí k Freegans – "anti-konzumnému" spoločenstvu, ktoré proklamuje minimálnu spotrebu a výrobu tovarov. Aspoň dvakrát za mesiac zoberie vrecia, vozík a ide na "poľovačku" do newyorkskej džungle, občas aj s priateľmi. Večer totiž odpad z obchodov končí na chodníku, odkiaľ ho pozbierajú smetiarské autá. Zväčša to býva okolo jednej-druhej hodiny ráno. Je však záručené, že freegans na miesto dorazia skôr než dopustia, aby im ušla ich korisť.
Zdroj: forbes, wikipedia