Je to ideálne jedlo pre pastierov v Himalájach. Syr čurpe, ktorý vyrábajú z jačieho mlieka, je nielen tvrdý ako kameň, ale aj veľmi ľahký a skladný. Je to vlastne taká vysokohorská žuvačka - Kým sa človek prepracuje k jeho intenzívnej smotanovej chuti, musí čurpe aj hodinu žuť.
Kto zavítal na indický subkontinent - obzvlášť do Tibetu, Indie, Nepálu a Bhutánu, kde sú kočovní pastieri v horských regiónoch po tisícročia závislí na hrubosrstých jakoch, určite sa stretol so syrom čurpe. Vyrábajú ho prevažne chovatelia jakov z ich sladkastého, tučného mlieka, ale dá sa urobiť aj z mlieka byvolieho alebo kravského. Čurpe je neuveriteľne tvrdý, sušený syr. Väčšina tvrdých syrov sa dá nakrájať nožom, ale čurpe treba doslova lámať kladivom. Potom sa musí dlho cmúľať alebo žuť - desať minút až hodinu, niekedy aj viac. Až potom získa charakteristickú chuť syra. Spočiatku je čurpe nevýrazný, ale po viac ako hodine zaplaví chuťové bunky výbornou mliečnou chuťou.
Miestni pastieri si ho balia na cestu, keď idú pásť stáda kôz alebo oviec. Ľahko sa totiž prenáša, je výživný a dodá energiu. V posledných rokoch došlo k niekoľkým zmenám vo výrobnom postupe, najčastejšie sa ale syr vyrába tradičným spôsobom s pomocou špeciálnej valcovej výroby masla z dreva a bambusu. Potom sa vytvaruje, zlisuje a vysuší.
Čurpe sa dá žuvať namiesto desiaty, teda je ideálny na cesty. V Nepále ho ľudia s obľubou cmúľali a žujú ako žuvačku, v Tibete ho pridávajú do miestnej delikatesy - jemne ho osmažia a zmiešajú s mladými výhonkami miestnej paprade zvanej ningro. Do 80. rokov 20. storočia bol popredným výrobcom jačieho syra Nepál a čurpe dodnes zostáva významným obchodným artiklom hospodárstva tejto krajiny. Jačí syr však v posledných rokoch začína byť známy po svete, hlavne vďaka čínskym výrobcom.
Vzhľadom k tomu, že čínska vláda začína v západnej Číne v čoraz väčšej miere podporovať jeho výrobu, je veľmi pravdepodobné, že sa bude čoskoro vyvážať aj na Západ.