Naše telo je múdre, preto by sme sa mali naučiť lepšie ho počúvať. Niekedy sú jeho signály celkom jasné, až varovné, inokedy však netušíme, čo nám chce povedať. Jedným z dôležitých signálov sú aj rôzne chúťky. Máte neodolateľnú chuť na slané, sladké, horké či pikantné? Nutričná špecialistka Nikoleta Rebrová vám vysvetlí prečo.
Chuť na sladké
Prirodzená sladká chuť sú polysacharidy - zložené cukry. Keď skonzumujeme zložený cukor, telo ho štiepi na monosacharid (jednoduchý cukor), ktorý potom spaľuje a časť polysacharidov si ukladá do zásoby. Naopak jednoduché cukry pôsobia v našom organizme ako agresory, telo si ich neukladá do zásoby, v podstate nevie, čo s nimi, a tak ich využíva ako okamžitú energiu. Preto jednoduchý cukor využívajú napríklad športovci, ten sa im dostane do krvi, hneď sa spaľuje a vytvára potrebnú energiu. V našom tele sa po prijatí jednoduchých cukrov naštartuje aj ďalší proces, proces zneutralizovania prijatého cukru. Na to slúžia minerály v podobe vápnika, horčíka a zinku, v stopovom množstve aj iné látky, ktoré telo získava z vlastných zdrojov, a to sú zuby, kosti, vlasy, nechty a tkanivo. Z celého tela sa teda zbiera vápnik, horčík a zinok, posiela sa do žalúdka a čriev a tu sa cukor neutralizuje. Môžeme teda povedať, že človek, ktorý konzumuje veľa jednoduchého cukru, oslabuje sám seba - stráca minerály. Ak teda máte neodolateľnú chuť na sladké, znamená to, že konzumujete veľa jednoduchých cukrov, ako sú napr. hroznový cukor, trstinový či mliečny. Jednoduché sacharidy obsahuje napríklad ovocie, niektoré druhy zeleniny, med a, samozrejme, sladkosti.
Jednoduchý tip:
Dodávajte telu dostatočné množstvo zložených cukrov, ktoré nájdete napr. v ryži, zelenine, strukovinách alebo v celozrnných obilninách.
Chuť na slané
Soľ, teda chlór a sodík, sú prvky nesmierne dôležité pre organizmus. V bežnej strave, v pitnej vode a v minerálnych vodách je však týchto prvkov dostatok, dalo by sa povedať, že aj nadbytočné množstvo. Teoreticky by teda človek vôbec nepotreboval soliť. Maximálna dávka, ktorú by sme mali denne skonzumovať, je päť gramov, množstvo, ktoré zodpovedá obsahu čajovej lyžičky. Do tohto objemu patrí aj soľ, ktorou si jedlá nielen prisáľame, ale aj soľ, ktorú obsahujú potraviny, ktoré konzumujeme. Nadmerným solením, najmä pri nedostatočnom pitnom režime, neprimerane zaťažujeme obličky, ktoré potom musia vylučovať soľ, ale pri nedostatku vody ju zároveň zadržujú v organizme a naše telo sa zavodňuje. Ďalšou možnou príčinou príliš veľkej chuti na slané je deficit minerálov. Štúdie preukázali, že ženy, ktoré mali v jedálnom lístku málo vápnika, pociťovali oveľa väčšiu chuť na slané ako ženy, ktoré mali prísun vápnika dostatočný. Sodík, ktorý soľ obsahuje, dočasne zvyšuje obsah vápnika v krvi. Touto rýchlou dávkou oklame mozog, že problém s nedostatkom vápnika je vyriešený. Nemusí nám však chýbať len vápnik, ale aj draslík alebo železo.
Jednoduchý tip:
Upravte si hladinu draslíka a horčíka v krvi. Brokolica, špenát alebo hrsť arašidov vám pomôžu. Súčasne znížte prísun soli a nahraďte obyčajnú soľ morskou.
Chuť na kyslé
Všetko, čo je kyslé, je dobré pre našu pečeň a žlčník. Kyslá chuť vyživuje a zmäkčuje našu pečeň a v primeranom množstve očisťuje organizmus a zlepšuje chuť do jedla. Pečeň potrebuje kvalitnú kyslú chuť, to znamená fermentovanú. Dnes úplne bežne nájdeme v každej domácnosti liehový ocot. Je to jednoduché – liehový ocot je alkohol a alkohol zaťažuje pečeň, ktorá tvrdne a môže sa končiť cirhózou. Umelé sladidlá, ktoré sa pridávajú, aby chuť bola sladkokyslá, obyčajný cukor, ktorý sa pridáva napr. do sterilizovanej kapusty, aby bola sladkokyslá, či liehový ocot, ktorý sa pridáva do pokrmov, aby boli kyslé, sú nekvalitné látky, teda, pre nás nevhodné. Jednoducho povedané, čokoľvek necháme skysnúť, vrátane mlieka, je podstatne lepšie.
Jednoduchý tip:
Pomôžte svojmu tráveniu acidofilným mliekom. Kvalitné acidofilné mlieko obsahuje dostatočné množstvo probiotík, baktérií mliečneho kvasenia, ktoré majú nezastupiteľné miesto z hľadiska dobrej funkcie trávenia. Udržiavajú črevnú mikroflóru v rovnováhe tým, že zabraňujú množeniu mikroorganizmov, ktoré sú pre náš organizmus škodlivé a zároveň znižujú riziko rakoviny hrubého čreva a výrazným spôsobom sa podieľajú aj na posilnení našej imunity.
Chuť na horké
Ak nás prepadne chuť na horké, môže nám telo signalizovať potrebu očistiť sa - detoxikovať. Horká chuť pôsobí priaznivo na trávenie, reguluje činnosť čriev, prečisťuje organizmus a podporuje celkovú látkovú premenu.
Jednoduchý tip:
Kto si na desiatu dopraje polovičku grepu, urobí veľa pre svoju postavu! Horké látky obsiahnuté v ňom urýchlia spaľovanie tukov a stabilizujú látkovú premenu cukrov. Grep podporuje látkovú premenu cukrov a telo ich nepremieňa ako zásoby energie do tukov. Charakteristickú chuť grepov vytvára horká látka naringin. Horkastá chuť ovocia navyše potláča chuť na sladké.
Chuť na pikantné – ostré, štipľavé
K pikantnej chuti sa viaže hrubé črevo a pľúca. Máme veľkú škálu pikantných chutí a všetky majú jeden spoločný účinok - aktivujú pľúca. Keď zjeme niečo pikantné, štipľavé, ústami vdychujeme vzduch a rukou si do nich vháňame ďalší vzduch. Je to podvedomá reakcia tela, ozývajú sa naše zobudené pľúca. Všeobecne môžeme povedať, že pikantné pokrmy nám pomáhajú pri chudnutí. Štipľavé jedlá urýchľujú metabolizmus, správne zvolené koreniny podporujú odstraňovanie tukov a obmedzujú ich ukladanie v tele.
Jednoduchý tip:
Používajte kari korenie, ktoré je unikátne tým, že podporuje priamo spaľovanie lipidov - tukov. Ak vám špecifická chuť kari nevyhovuje, skúste to s čiernym korením, koriandrom, kmínom, zázvorom a cibuľou.
Článok bol publikovaný v časopise Fit život