Moje telo si povedalo STOP... a tak som bola nútená zamyslieť sa nad tým, ako jem, pracujem a žijem. Nie, nepredstavujte si pod tým len úvodné klišé mnohých textov o zdravom životnom štýle, podľa ktorých by sme mali počúvať naše telo. Lebo ono to vôbec klišé nie je, keď to naozaj začnete robiť. Počúvať sa...
Ešte pred pár rokmi som patrila k aktívnym ľuďom, veľa som sa hýbala, cestovala, jedla tak, ako mi bolo prirodzené, a cítila sa v pohode. Vždy som mala veľmi silnú imunitu a relatívne dobré trávenie. Veľa som vydržala. Ako som však začala pred rokmi pracovať, viac som sedela, pravidelné stravovanie nedodržiavala, stres niekedy nesprávne zahnala nezdravým jedlom a celodenný prázdny žalúdok niekedy zaplnila až večer. A menej sa hýbala. No bola som v poriadku, častý stres spätý s uzávierkami a niekedy vypätou prácou v novinách som zvládala... až doteraz. Moje telo si totiž pred pár mesiacmi povedalo dosť. A táto stopka ma opäť prinútila zamyslieť sa nad tým, čo jem, ako a kedy jem, ako a koľko oddychujem a ako sa hýbem. Bola som nútená, ako mnoho ľudí, začať počúvať viac svoje telo.
Za posledný rok som veľmi pribrala, bola som smutná, zbytočne podráždená, často neuveriteľne unavená, hľadala som chybu v sebe. Keď mi však tento rok začali opúchať ruky, viečka a najmä nohy do takých rozmerov, že som niekedy nemohla ani chodiť a každý pohyb ma vyslovene bolel, vedela som, že je zle. Nasledovala návšteva u lekára a jasná diagnóza – znížená funkcia štítnej žľazy. Všetky moje príznaky tak razom dostali jedného menovateľa. A k nemu sa pridali aj diagnostikované cievne problémy – státie krvi v žilách, ktoré tiež spôsobuje opuchy nôh. Samozrejme, poviete si – nič tragické, veď ľudia majú aj horšie ochorenia, a ja si presne to uvedomujem. Netreba podceňovať však ani malé zakopnutia v našom zdraví.
Od lekárky som dostala jasné úlohy: menej stresu, viac pohybu a nízkokalorická, ale vyvážená strava, aby som trocha telu uľavila a schudla. Začala som teda počúvať svoje telo. Aj keď už som sa aj sama predtým snažila obmedziť bielu múku, pečivo a cukor, vždy si ku mne v nejakej podobe cestu našli. Teraz som však múku, pečivo i chlieb, cukor a sladkosti, vysmážané jedlá a polotovary vylúčila úplne. A s pomocou liekov, ktoré budú mojím každodenným ranným spoločníkom pravdepodobne už do konca života, som sa po dlhom čase cítila lepšie a kilá naozaj išli dole.
K tomu mi však vo veľkej miere dopomohlo aj jedlo. Nestal sa zo mňa vegán, vegetarián, paleo ani raw, ja som si totiž z každého zobrala trošku. S väčším záujmom o jedlo som však prišla na množstvo surovín a spôsobov. Aj keď som z môjho jedálnička úplne vylúčila veľa vecí, po radikálnom uprataní chladničky a špajzy som do nich dostala jedlá, na ktoré sa teraz doslova teším. A prišla som na to, že zdravá strava nemusí znamenať automaticky veľa peňazí. Keď som si uvedomila, koľko peňazí som minula za rýchle pochutiny, hnusné obedy a večerné jedlá, tak teraz som s kvalitnými a chutnými vecami, nemusela siahnuť hlbšie do peňaženky. Pretože v minulosti som niekedy neprestávala byť hladná, teraz viem, čo ma isto zasýti. Mojimi spoločníkmi sa stali všetky druhy ovocia a zeleniny, rastlinné mlieka, ryby, strukoviny, chia či peľové zrniečka, kešu nátierky, knäckebroty, pohánkové vločky a podobne.
A teraz, keď sa znova dostanem do stresového obdobia a nedarí sa mi jesť správne a zo svojho predsavzatia poľavím, veľmi to pocítim. Už však viem, ako na to a čo s tým.
... a preto štartujeme aj tento 10-dielny seriál o stravovaní. Budeme sa venovať vegánom, vegetariánom, tým, čo obľubujú raw stravu či paleo, zároveň ich výhodám a nevýhodám a tiež prinesieme rozhovor so svetovým odborníkom na stravovanie Colinom T. Campbellom. Prajem vám teda príjemné čítanie a veľa chuti do (zdravého) jedla!