Nič nie je dnes módnejšie ako raw strava. No okrem toho, že je to moderné, si podľa odborníkov ľudia čoraz viac uvedomujú, že potraviny zo supermarketov obsahujú minimum prospešných látok, mnohí majú intoleranciou na mliečne bielkoviny, lepok či vajcia. A práve preto hľadajú alternatívy. Tzv. raw food im ponúka širokú škálu nových a chutných možností spracovania a servírovania akceptovateľných surovín.
Čo to je?
Raw stravovanie je životný štýl, kde sa využíva energia len rastlinných zdrojov potravín a strava je tepelne upravená do maximálne 42 stupňov. „Používajú sa čisté potraviny, ktoré neprešli žiadnymi chemickými úpravami. Vylúčené sú teda spracované múky, cukor, konzervy. Vitariáni, ako sa im tiež hovorí, však môžu mať aj napriek týmto obmedzeniam kvalitné a chutné jedlo každý deň a tiež si môže zamaškrtiť na skvelých sladkostiach. Konzumuje sa čerstvé, sušené či mrazené ovocie a zelenina, klíčky, semienka, oriešky, čisté oleje, bylinky, jedlé kvety, korenie, riasy, produkty z kakaových bôbov, produkty z kokosovej palmy. Spracovanie je aj napriek nevareniu rôznorodé: mixujeme, pasírujeme, robíme špagety špiralizérom, sušíme ovocné kože či chlebíky, mrazíme, tvarujeme, namáčame, klíčime, rolujeme,“ vysvetľuje odborníčka na raw stravu a autorka webu BeFresh Zuzana Frešo.
Takto sa teda podľa výživovej poradkyne a lektorky Henriety Peškovičovej stravujú ľudia označovaní ako raw vegan, pretože tento typ stravovania sa spája aj s určitým presvedčením a vzťahom k prírode. „V tejto kombinácii ide o jedenie niečoho, čo si nevyžadovalo zabitie. Ale nehovorme, že sme zabili mrkvu. V konečnom dôsledku ide o šetrné správanie k prírode. Veľkým omylom je však považovanie raw stravy za jednotvárnu a studenú. Do teploty 42 stupňov sa zachovajú vitamíny, uchovávanie potravy teda prebieha sušením na rovnakej teplote alebo mrazením. Nezavára sa. Nakladá sa a fermentuje,“ dodáva.
Vždy treba konzultovať!
Rozhodnutie byť raw (vegánom) so sebou prináša aj veľa štúdia. „Každý človek reaguje inak. Niekomu táto strava dodáva veľké množstvo energie. Niekomu, naopak, môže byť ťažko. Myslím, že ako každý typ stravovania, aj tento je potrebné najskôr si odskúšať,“ dodáva Frešo. Súhlasí aj Peškovičová, podľa ktorej je dôležité začať postupne, najskôr s vylučovaním nevhodných ingrediencií a pridávaním nových. Skúšať, skúmať. „Mnoho nesprávnych kombinácií a intolerancia niektorých potravín môže neskôr vyvolať migrény, zápchy, hnačky, nespavosť, takže strava pri diétach a neznalosti rôznorodých ingrediencií môže spôsobiť práve tieto ťažkosti.“
Prejsť na surovú stravu však pre človeka, ktorý doteraz nekontroloval to, čo má na tanieri, totiž nie je jednoduché a prináša aj množstvo sebazaprenia. „Vitariánska strava prináša množstvo pozitív do života ľudí od detí, tehotných žien po dospelých či seniorov – avšak jej skladbu, kombináciu potravín odporúčam konzultovať,“ dodáva Kováčová. Zvlášť pri chronických ochoreniach tráviaceho traktu si prechod na raw stravovanie vyžaduje obozretnosť.
U nás nie je správna klíma
Život však podľa mnohých odborníkov nemôže byť len o šaláte a ovocí. „A naše klimatické podmienky raw strave nevyhovujú. Ani z hľadiska dostupnosti a rozmanitosti povolených druhov na konzumáciu. Mala by byť len na spestrenie jedálnička. V lete určite, na odľahčenie v horúčavách (konzumujte rôzne ovocné a zeleninové šaláty, vytlačenú šťavu z čerstvého ovocia), v zime si vieme raw stravu dopriať v podobe smoothie. Keďže však raw strava ochladzuje, je vhodnejšia v teplých mesiacoch ako v zime,“ vysvetľuje Michaela Horváthová, výživová špecialistka centra Svet zdravia, ktorá ju určite ju neodporúča na dlhodobú konzumáciu.
„Tak z nutričného hľadiska (určité látky sa zo surovej zeleniny vstrebávajú horšie ako z uvarenej, resp. krátko tepelne spracovanej, napr. železo), ako aj z hľadiska pestrosti a dopĺňania všetkých zdrojov vitamínov (najmä vitamínu B12), minerálov a ďalších cenných látok potrebných pre organizmus (napr. dopĺňanie živočíšnych zdrojov bielkovín),“ dodáva. Tepelná úprava niektorých druhov zeleniny, strukovín a podobne má podľa nej svoje opodstatnenie, pretože sa ňou znižujú látky, ktoré nášmu zdraviu neprospievajú. Raw stravu prakticky v určitej miere dodržiava veľa z nás, pokiaľ denne máme dávku čerstvého ovocia, zeleniny, šťavu či smoothie.
„Z pozitívneho hľadiska by som však určite vyzdvihla raw stravu ako zdroj vitamínov, minerálov, enzýmov a podobne. Surové mäso je lepšie stráviteľné ako tepelne upravené, ale pri takejto voľbe si vždy musíte byť istý jeho zdravotnou neškodnosťou a dávať si veľký pozor z hľadiska kvality a čerstvosti,“ dopĺňa Horváthová.
Veľké očakávania
Množstvo ľudí očakáva od raw stravovania veľa. „V mnohých predstavách ide aj o domnienku, že pomocou tohto stravovania človek schudne. Je to, samozrejme, pravda za predpokladu, ak si pod pojmom raw strava nepredstavujeme len ovocné smoothie a raw koláčiky. Často v poradni zažívam sklamanie žien, ktoré si myslia, že je to zdravé ,bezkalorické‘ stravovanie. Rovnováha, pestrosť, ale aj triezvy úsudok a základné znalosti výživy sú potrebné všade – aj vo vitariánstve,“ hovorí Kováčová.
„Raw teda neznamená hladovanie ani obmedzovanie, ani život na lazoch a chodenie v batikovanom oblečení, s dredmi či meditovanie pomaly aj na pošte. A ak vidíte vegánov a raw štíhlych, je to preto, že majú na sebe svaly a zdravý tuk, nie ten nadbytočný, ktorý vytvára zlá strava. Faktom je, že žiaden typ stravy nezaručí plnohodnotné zdravie vždy, pretože väčšina ,rawistov‘ prešla na zdravú stravu vo veku, keď už boli plní jedla s konzervantmi, ,éčkami‘, zlých tukov a zlého cukru. Byť raw si vyžaduje štúdium a kombinovať naozaj pestrú stravu,“ uzatvára Peškovičová.