Drieň si získal všeobecnú popularitu vďaka exprezidentovi Rudolfovi Schusterovi, ktorý svojich hostí zvykol privítať pohárikom drienkovice. Nejde pritom o slovenskú špecialitu.
Dernovku pália Ukrajinci i obyvatelia Kaukazu, v Albánsku a v Bosne je súčasťou rakijí a lahodný likér z drienok dokážu vyrobiť Gréci. Pôvodnou domovinou drieňa (Cornus mas) je južná Európa, odkiaľ jeho areál siaha na východ do Iránu. S ďalšími druhmi, ktorých je okolo 40, sa môžeme stretnúť v parkoch, ktoré oživujú kvetmi, listami, plodmi a hodia sa aj do živých plotov.
Drieň je súčasťou prírody južného Slovenska, kde rastie na výslnných krovinatých stráňach a vo svetlých dubových lesoch. Dorastá do výšky 3 - 8 m a zväzočkami drobných žltých kvetov na ešte neolistených konárikoch nás poteší už v skorú jar - v marci a v apríli. Kvety sú vítanou pastvou pre včely. Plodom je červená, asi 2 cm dlhá kôstkovica, ktorá dozrieva koncom augusta a v septembri.
Drieň síce u nás patrí medzi chránené rastliny, ale drienky je možné zbierať. Už oddávna boli využívané, a to nielen na výrobu pálenky, ale aj na omáčky, sirupy, mušty, marmelády, kompóty (často spolu s jablkami, hruškami, jarabinami alebo s čučoriedkami), alebo sa dajú usušiť. V islamských krajinách sa z nich vyrába chladný, nealkoholický nápoj.
Drienky sú bohaté na vitamín C (v 100 g sa ho nachádza 100 - 300 mg, čiže asi štyrikrát viac ako v citrusových plodoch), ktorý sa do značnej miery udržiava aj po tepelnej úprave, ďalej obsahujú provitamín A, veľa cukrov, ovocných kyselín, pektínov, trieslovín, antioxidantov a iných minerálnych a aromatických látok užitočných pre náš organizmus. V Japonsku sú súčasťou „lieku ôsmich chutí“, ktorý údajne predlžuje život. V minulosti sa drieň v širšej miere využíval aj v našej ľudovej medicíne, a to nielen jeho plody, ale aj kôra pri zlom trávení alebo pri bolestiach žalúdka. Čerstvá šťava z drienok alebo odvar sušených plodov, ktorý ochutíme medom, pomáha pri hnačkách, črevných kataroch, zmierňuje horúčku. Na liečivé čaje sa používali aj listy.
Driene patria k cenným záhradným kríkom. Aj na Slovensku vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach bolo vyšľachtených niekoľko odrôd, ktoré sa dajú pestovať na južne exponovaných svahoch aj vo vyšších polohách, resp. v severnejších regiónoch. Keďže sú driene odolné proti škodcom, nemusíme ich ošetrovať chemickými látkami, čo znamená, že nám prinesú dostatok ekologicky čistého, chutného a zdravého ovocia, ktoré mnohými vlastnosťami prevyšuje tie druhy, čo do našich obchodov privážame z ďalekých exotických krajín.
Článok bol uverejnený aj v časopise Fit magazín.