Výskumu sa venuje už 50 rokov a prišiel na škodlivé účinky bielkovín živočíšneho pôvodu, ktoré môžu urýchliť rast rakoviny. Naopak rastlinná strava je podľa neho správna cesta. „Mlieko je najhoršie. Nepotrebujeme ho, je to mýtus, ktorý si vymysleli mliečne spoločnosti,“ tvrdí v exkluzívnom rozhovore pre HN americký špecialista na životosprávu, autor svetoznámej dietologickej štúdie pod názvom China study a profesor Cornellovej university Dr. T. Collin Campbell.
Na svojom výskume ste začali pracovať pred vyše päťdesiatimi rokmi. Prečo ste sa vôbec rozhodli robiť výskum v tejto oblasti?
Na začiatku mojej kariéry, keď som pracoval s Filipíncami, som videl niečo, čomu som nemohol uveriť. Viedol som program, v rámci ktorého sme dávali jedlo hladujúcim deťom. Chceli sme sa ubezpečiť, aby prijímali dostatok bielkovín. U niektorých detí, ktoré pochádzali z rodín, kde bol ich príjem bielkovín dostatočne vysoký, sa však vyskytla rakovina, pričom väčšina z tých proteínov bola živočíšneho pôvodu. Napadlo mi, že veľké množstvo proteínov môže mať vplyv na zvýšený výskyt rakoviny a ďalších chorôb. Chcel som vedieť, či je to pravda a či to naozaj spolu súvisí. Tak sa začala moja kariéra. Len ťažko som však dokázal uveriť, že živočíšny proteín môže byť problém, keďže som sám vyrástol na farme a v čase mojej začínajúcej sa kariéry sa bielkoviny považovali za nosný bod zdravia. Zabezpečili sme finančné prostriedky a rozbehli výskum.
Aké zistenie bolo pre vás najväčším prekvapením?
Určite to, že rakovina sa dá „zapnúť a vypnúť“. Doslova. Keď poviem „zapnúť“, myslím tým, že pri vysokom množstve bielkovín živočíšneho pôvodu rástla rakovina rýchlejšie. Naopak, keď sme tieto proteíny vyradili, rast sa zastavil. To bola najprekvapivejšia vec.
Tvrdíte, že vďaka rastlinnej strave sa dá rakovine predísť a vyliečiť ju. Takto jednoducho?
V podstate áno. Musia to byť však celé rastlinné produkty. Ak vezmete látky, ktoré sú prirodzene v rastlinách a dáte ich do tabletky, tak to fungovať nebude. Keď o tom ľudia sprvu počujú, sú voči tomu skeptickí. Keby to však aj vyskúšali, videli by, že výsledky sa dostavia veľmi rýchlo.
Ktoré ďalšie choroby sa takto dajú liečiť, resp. by sa im dalo predchádzať?
Takmer všetky. To je ďalšie prekvapenie, pretože moderná medicína predpokladá, že každá choroba je iná, a tak by sa každá mala liečiť iným liekom. Ale táto životospráva dokáže znížiť výskyt väčšiny chorôb a zároveň zvýšiť celkové zdravie.
Je rastlinná strava, ktorú odporúčate, rovnaká ako vegánska?
Vo svojej podstate je to to isté, ale ja to tak nevnímam. Vegáni sú ľudia, ktorí sa rozhodli prejsť na rastlinnú stravu, pretože ich trápia práva zvierat a nechcú im ubližovať. To je úplne v poriadku, ale urobili tak z tohto dôvodu a nezaujímajú sa pritom o vedu. Čo sa týka jedla, nestravujú sa síce živočíšnymi produktmi, jedia však príliš veľa oleja a karbohydrátov, ktoré sú neprirodzené. Takisto majú veľmi radi rôzne koláče, sušienky a sladkosti, ktoré majú vysoký obsah cukru. Vegánska strava je síce lepšia ako bežná, ale nie je to úplne to isté ako životospráva, o ktorej hovorím ja.
Čo by mal teda človek, ktorý sa rozhodne pre čisto rastlinnú stravu, bežne jesť?
Čokoľvek, ak je to rastlinného pôvodu. Máme veľký výber, obilniny, zelenina, ovocie, strukoviny, orechy, ryža, kukurica, zemiaky… Niekto môže mať intoleranciu na glutén, ale pre väčšinu ľudí to nie je problém. Nemal by sa používať olej, teda žiadne vyprážané jedlá, a ani cukor. Môžu byť aj cestoviny, ale musia byť celozrnné. Dôležité je vedieť to jedlo správne pripraviť, aby bolo naozaj chutné, čo mnoho ľudí nevie. Vegánska strava môže byť pritom skutočne vynikajúca.
Aké sú negatíva takéhoto stravovania?
Žiadne. Jediná vec, s ktorou môžu mať ľudia na začiatku problém, je, že musia často chodiť na toaletu a trpia hnačkami. Je to však iba preto, že nie sú na taký typ stravy zvyknutí, to sa však časom upraví. Okrem toho neviem o ničom.
Niektorí ľudia hovoria, že vegetariáni a vegáni sú oveľa slabší a rýchlejšie starnú. Je to podľa vás pravda?
Hovoria to síce mnohí, ale ja som úzko spolupracoval so svetovými športovcami, ktorí prešli na čisto rastlinnú stravu a ich výkon sa odvtedy zlepšil. Moji traja pravnuci na takej strave vyrástli a na strednej škole boli kapitánmi futbalového tímu. Ani jeden nemá nijaké ťažkosti. A napríklad Patrik Baboumian, ktorý je tiež vegán, drží svetový rekord v zdvíhaní ťažkej váhy.
A čo deti – mali by im mamičky takisto odopierať mlieko a mäso?
Určite. Deti nepotrebujú mlieko a ryby, ako sa všade hovorí. Najlepšie je pre nich, samozrejme, materské mlieko. Mamičky by mali dojčiť, pokiaľ možno, čo najdlhšie, potom by však deti mali začať jesť to isté, čo jedia aj ich rodičia. Všetky moje vnúčatá sú podľa lekárov mimoriadne zdravé.
Čo si myslíte o argumente, že človek je od prírody prispôsobený na živočíšnu stravu?
Pred miliónom rokov som nežil, takže nepoznám správnu odpoveď. Nikto vlastne nemôže povedať, čo ľudia vtedy v skutočnosti robili. Mnohí sa často spoliehajú na argumenty, ako je napríklad anatómia. Ja tomu však neverím. Chémia ukazuje, že sme boli skôr zberačmi. Áno, trochu sme aj lovili, ale obilie bolo hlavnou zložkou potravy.
Ako je vôbec možné, že sme o účinkoch rastlinnej stravy nikdy predtým nepočuli?
To isté som sa pýtal aj ja, keď som videl výsledky výskumu. Zaoberám sa tým vo svojej druhej knihe, ktorá sa začiatkom roka dostane aj na slovenský trh. Odpoveď je priemysel. Máme priemysel, ktorý nechce, aby sme o tom vedeli. Napríklad mliečny či vaječný priemysel. Ich nezaujíma naše zdravie, ony jednoducho nechcú, aby sa to dostalo von. A majú na to dostatok prostriedkov, propagujú svoje produkty a vymýšľajú príbehy. Tvrdo pracujú na tom, aby to udržali v tajnosti.
Nie sú to len konšpiračné teórie?
Viem to, pretože som bol dvadsať rokov v organizácii, ktorá sa tým zaoberá. Videl som, ako politici obraňujú priemyselné spoločnosti a ako médiá neposielajú ľuďom pravdivé informácie. Raz sme aj s mojím priateľom chirurgom mali prejav pred asi dvesto zákonodarcami, ktorí boli veľmi prekvapení, ale páčilo sa im to. Uvažovali o zmene nášho zdravotného systému. Potom sa do toho obuli lobingové skupiny a doslova zablokovali schválenie zákona. Všetko to máme vo filme. Priemysel má obrovskú moc ovládať zákonodarcov, Európa je na tom však podstatne lepšie než Amerika.
A súhlasíte s modernou medicínou a s užívaním liekov?
Samozrejme, každý občas potrebuje nejaké lieky, to chápem. Myslím si však, že ich používame príliš veľa. Vysoké percento, hlavne starých ľudí v USA užíva denne viac ako desať tabletiek, často ich ani nepotrebujú. Ja neberiem žiadne, môj doktor mi to ani nechcel veriť. Nepotrebujeme ich podľa mňa tak veľa.
A čo tradičná medicína?
Tej už rozumiem o čosi viac, keďže som mnoho rokov pracoval na čínskej univerzite. Číňania využívajú tieto metódy tisícky rokov. Bylinky však postupne popri západnej medicíne akosi stratili rešpekt. Ale človek by ich mal vyskúšať, a ak to funguje, prečo nie. Je to podľa mňa lepšia voľba, ľahko sa to kontroluje a nespôsobuje negatívne účinky, takže tým nič nestratíte.
Aké najväčšie chyby robia ľudia vo svojich stravovacích návykoch?
Najhoršie je mlieko, pretože spôsobuje mnoho problémov. Nepotrebujeme ho, je to mýtus, ktorý si vymysleli mliečne spoločnosti. Viem to, pretože som vyrástol na mliečnej farme. Je však pravda, že jogurty obsahujú dôležité kultúry pre trávenie. Je to pravdepodobne jediná vec, pri ktorej by sa dala urobiť výnimka, ale nemyslím si, že je to nevyhnutné. Všetko závisí od konkrétneho človeka a zvyšku jeho stravy. Ak je však vaša strava čisto rastlinného pôvodu, nepotrebujete jogurt zo zdravotných dôvodov. Jeho chuť je väčšinou to, čo chcete.
Vy sám dodržiavate túto životosprávu. Stáva sa vám niekedy, že „porušíte pravidlá“ a dáte si niečo nezdravé?
Už nie. Predtým som si dal občas trošku syra, pretože ho mám rád, ale teraz už nie. Zo začiatku vám to jedlo nemusí úplne chutiť, ale po čase sa telo prispôsobí a už nemáte chuť na ostatné veci. Ja napríklad musím mať šalát, ak ho nemám dva dni, chýba mi.
Majú aj takéto malé „hriechy“ vplyv na zdravotný stav alebo je to z času na čas v poriadku?
Ak je to len občas, tak nie. Problém je, že náš mozog tak nefunguje. Ak si dáte kúsok, chcete viac. Najlepším príkladom je fajčenie. Ak prestanete a poviete si, že si dáte iba jednu denne, nikdy nezostanete iba pri tej jednej. Buď to teda celé spravíte naraz, alebo vôbec. Cieľom je ísť do toho na sto percent, ale väčšina ľudí to tak nerobí. Mali by sa však snažiť čo najviac. Pri prevencii je to v poriadku, ak však už človek trpí nejakou chorobu, vtedy do toho musí ísť naplno. Neodsudzujem však nikoho.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí by chceli prejsť na rastlinnú stravu? Zmeniť kompletne životosprávu nie je jednoduché...
Mali by postupne začať jesť viac zeleniny a menej mäsa, vybrať si obľúbenú zeleninu a ovocie. Prestať používať olej, soľ a cukor. Ale každému vyhovuje niečo iné. Niekto to zmení zo dňa na deň, niekto potom vycúva a snaží sa opäť. To záleží na každom človeku, neexistuje univerzálna odpoveď. Moja rada však znie, naučiť sa, ako správne také jedlo pripraviť tak, aby bolo skutočne chutné. Dnes už na to existuje mnoho kníh a receptov.
]