Popri ľuďoch, ktorí ho zo stravy vyškrtli zo zdravotných dôvodov, sa objavuje čoraz viac dobrovoľných bezlepkových diétujúcich. Nemôžu si touto diétou uškodiť? Zisťovala Michaela Svobodová pre portál iDnes.cz.
Už skoro dva roky sa dvadsaťdeväťročná Martina z Prahy vyhýba lepku. Nepatrí k pár percentám populácie, ktorým spôsobuje zdravotné ťažkosti. Len jej vadil pocit únavy, ktorý sa u nej po klasickej „knedličkovej“ strave vždy dostavil. Namiesto sušienok tak dnes je ovocie, k mäsu zasa miluje koreňovú zeleninu. „Žiadne obmedzenie necítim, tak určite nemám v pláne vrátiť sa k pôvodnej strave. Po jedle sa cítim dobre a dokážem oveľa lepšie vnímať svoje telo i to, ako reaguje na jedlo, ktoré jem. Priateľ je rovnako ako ja a výrazne mu ustúpil atopický ekzém,“ pochvaľuje si Martina svoju bezlepkovú životosprávu.
Dobrovoľnými „celiakmi“ sa v poslednom čase stáva čoraz viac ľudí. Odborníci sa na tieto trendy pozerajú váhavo. Vítajú, že sa ľudia snažia znížiť konzumáciu pšenice, ktorej spotreba každoročne prudko rastie. Kvôli pečivu, cestovinám a koláčom sa totiž do tela nedostáva veľa kvalitných bielkovín. Zároveň však tvrdia, že črevá zdravého človeka si s lepkom poradia a ľudia sa tak zbytočne ochudobňujú o prospešné látky.
V kvalitných obilninách sú to najmä vláknina, minerály alebo vitamíny skupiny B. Navyše odmietanie lepku môže byť u niektorých ľudí aj zdravotne nebezpečné. „Ak ho niekto nie celkom dôsledne vyradí z potravy a je pritom zatiaľ nediagnostikovaný celiatik, môže si uškodiť. Lepok mu totiž vadí aj v malom množstve, ale diagnostika je komplikovaná, ak nie nemožná. Zmeny na črevnej sliznici nejde preukázať,“ menuje možné ťažkosti nutričná špecialistka Hana Mojžíšová.
Ak sa celiakia nelieči, dochádza postupne k vyhladeniu klkov sliznice tenkého čreva. Tá je veľmi potrebná, pretože zabezpečujú prísun živín do organizmu. Ak je narušená, nedostáva telo bielkoviny, cukry a ďalšie dôležité živiny. To je práve príčinou malého vzrastu a celkového neprospievanie u detí. Dlhodobo neliečená celiakia tiež preukázateľne zvyšuje riziko zhubných nádorov alebo vedie k poruchám kostného metabolizmu. U žien môže mať zasa za následok opakovaný potrat, oneskorený vývoj plodu či nízku pôrodnú hmotnosť.
Všade samá pšenica
Možno práve teraz obraciate oči a myslíte si niečo o ďalšom „pseudo probléme“, ktorý naši predkovia, živení obilninami, riešiť nemuseli. S chuťou a bez výčitiek si dali na večeru chleba a nikto im nepovedal, že majú hľadať alternatívu. Lenže oni si ťažko dali na raňajky koláč, na obed cestoviny, po káve buchtu a k večeri chrumkavý rožok s maslom a syrom. Množstvo pšenice, ktoré preniklo do našich jedálničkov, je niekoľkonásobne vyššie.
„Naši predchodcovia sa s ňou zoznámili celkom prirodzene v čase prechodu od lovenie na usadenie sa, so zakladaním osád prišlo aj pestovanie plodín. Pšenica sa ešte pred pár desiatkami rokov konzumovala v pestrej kombinácii s inými obilninami. Bežne sme mali na tanieroch krúpy, pšeno alebo pohánku. Pomyselné žezlo prevzala pšenica vďaka bielej múke a tisícom výrobkom z nej,“ hovorí špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu Margit Slimáková.
Problém podľa nej pritom nie je len v množstve, ale aj v jej kvalite. „Prevažná väčšina z nás je pšenicu v tej najhoršej podobe a to v priemyselne upravovaných potravinách založených na bielej múke, tukoch a dochucovadlách. Prejedáme so sušienkami, rožkami a krekrami,“ dodáva Slimáková. Takto spracovaná pšenica je naviac zbavená obalu aj klíčkov a tým pádom aj vlákniny, vitamínov, tukov a minerálov. Na druhej strane je lacná a pšeničný lepok zase dokáže pečivo krásne nakypriť.
Neznamená to však, že by dnešná pšenica obsahovala viac lepku ako v minulosti. Podľa dát potravinárskej komory sa jeho obsah v posledných rokoch zvýšil len o 1,5 až 2 percentá, čo nemá na ľudské telo významný vplyv.
Kvalitné pečivo má zelenú
Úplné vyradenie lepku môže byť navyše podľa Slimákovej problematické aj z iných dôvodov: „Z dlhodobého hľadiska môže byť každé zbytočné obmedzenie stresujúce, vylučujúce zo spoločnosti a neudržateľné. Problematické ho vidím napríklad v rodinách s deťmi, ktoré bežne jedia v školách s kamarátmi. Je ťažké vysvetľovať im doma, že, lepok je jed a vyžadovať od nich dodržiavanie doma nastavených pravidiel aj keď sú v iných prostrediach.“
Ľuďom, ktorí o zmene jedálnička uvažujú, ešte odporúča, aby namiesto jeho úplného vylúčenia skúsili jesť obilniny v ich prirodzenejšie podobe: rožky vymeniť za krúpy a jáhlovú kašu. „Namiesto najbežnejšej pšenice si môžu dať jej tradičnejšie odrody, ako sú napríklad špalda, semolina alebo červená pšenica,“ dodáva Slimáková. O tretinu nižšie množstvo lepku má raž. Ovos zase obsahuje glukány, ktoré podporujú imunitu. Klasickú pšeničnú múku možno nahradiť celozrnnou. Dajte si však pozor na efekt „light potravín“: celozrnné pečivo nemá menej kalórií, nedávajte si ho teda viac. „Má však nízky glykemický index, takže nás na dlhšiu dobu zasýti a má o 80-90 % viac minerálov a vitamínov,“ upozorňuje Hana Mojžíšová.
Dojčenie ako prevencia
Debaty o tom, či jesť, alebo nejesť lepok, rozhodne nemusia riešiť celiaci. Dôležité je tu slovo rozpoznanie, pretože diagnostika tejto choroby je veľmi obtiažna. „Pre veľkú rozmanitosť prejavov je ťažké ju v mnohých prípadoch včas a správne diagnostikovať. Medzi ne patria zažívacie ťažkosti, ako je nadúvanie, hnačky, ale aj zápchy, chudnutie, bolesti brucha, ďalej mimočrevné prejavy ako je cukrovka, psychické ťažkosti, poruchy imunitného systému, osteporóza, afty, zvýšená kazivosť zubov, únavový syndróm, nepravidelnosť menštruácie, spontánne potraty či neplodnosť,“ menuje ostravský gastroenterológ Radim Bužga. Ďalšie tisíce ľudí sa sťažujú na zdravotné ťažkosti po požití lepku, pritom u nich žiadne autoimunitné ochorenie preukázané nebolo.
„Okrem klasickej celiakie existujú aj choroby spojené s lepkom. Sem patria napríklad alergie a u niektorých ľudí dochádza k nepríjemným reakciám. Sťažujú sa na nadúvanie, nevoľnosť, hnačky, ale môžu sa objaviť aj kŕče, dýchacie ťažkosti a kožné vyrážky,“ opisuje Bužga. Problémy s lepkom majú často aj ľudia, u ktorých bola vylúčená celiakia aj alergie. Tí trpia takzvanou neznášanlivosťou, ktorej sa odborne hovorí neceliakálna gluténová senzitivita. Ich ťažkosti bývajú miernejšie, avšak život vedia tiež znepríjemniť. Úpravou stravy sa im výrazne uľaví. „Ďalším ochorením je kožná forma celiakia, ktorá sa nazýva Duhringova herpetiformná dermatitída a ide o nejasné svrbiace vyrážky alebo pľuzgieriky vyskytujúce sa najčastejšie na predlaktí a na kolenách,“ uzatvára Bužga.
Alergiu na lepok môže človek získať kedykoľvek počas života, ľudia sa s ňou nemusia narodiť. K tomu, aby sa choroba rozvinula, je nutných niekoľko rôznych faktorov. Napríklad aj nadmerná konzumácia lepku, preto je podľa Bužga vhodné vrátiť sa k strave našich babičiek a konzumovať kváskový chlieb, ktorý je lepšie stráviteľný. Veľmi dôležité je tiež včasné zoznámenie dojčiat s lepkom.
Rôzne celosvetové výskumy ukazujú, že pre zavedenie lepku je najvhodnejší čas medzi štvrtým a šiestym mesiacom veku dieťaťa. Skoršie či neskoršie zavedenie významne zvyšuje riziko rozvoja ochorení. Veľmi dôležité tiež je, aby v čase zavedenia lepku bolo dieťa stále ešte dojčené, čím sa významne znižuje riziko vzniku celiakie. Celkovo je práve dojčenie považované za jedno z najlepších preventívnych opatrení.
Lepku sa vyhýbajú aj celebrity
Mnoho populárnych hviezd vypúšťa z jedálnička lepok hlavne kvôli línii. Veľkým zástancom tejto diéty je herečka Gwyneth Paltrow či Victoria Beckham. Pre českú herečku Janu Krausovú nie je život bez lepku dobrovoľnú voľbou, patrí medzi potvrdených celiatikov. !Ľudia o tom stále veľa nevedia. Stáva sa, že pacient s príznakmi lepkovej intolerancie nie je na precitlivenosť vyšetrený. Mne trvalo šesť rokov, kým som si na internete vyhľadala, že by som mohla mať celiakiu. Keď som sa sťažovala na únavu a slabosť, okolie si myslelo, že som hypochonder,“ opísala svoju skúsenosť v rámci kampane Bezlepkoví.