Konečne. Vedci rozlúštili jeden z najpálčivejších problémov moderného spotrebiteľa: prečo paradajky nechutia, tak ako chutili v dobách minulých?
V posledných niekoľkých desaťročiach sa z paradajok úplne vyparila ich tradičná chuť. Staršia generácia si iste pamätá tie časy, keď paradajky boli sladké a plné chutíe, tá mladšia to pozná z rozprávania svojich starých rodičov. Úpadkom paradajok sa zaoberal medzinárodný tím vedcov v nedávno publikovanej štúdii v časopise Science.
Viacero odrôd
Vedci podrobili viac ako 100 rôznych odrôd paradajok starostlivým degustačným testom. Testy zahŕňali kultivary paradajok pestované v pôvodných podmienkach tzv. prazeleninu, voľne rastúce odrody, rovnako ako aj moderné odrody tohto ovocia. Výsledkom bolo rozdelenie kultivarov podľa obľúbenosti od tých najchutnejších po tie najmenej chutné.
V nasledujúcej fáze výskumu vedci skúmali chemické zloženie obľúbených odrôd a odhalili 13 látok, ktoré robia paradajky tými paradajkami, aké pamätáme z minulosti: lahodné a sladké. Dôvodom zlej chuti moderných paradajok je teda nedostatok týchto chuťovo zásadných látok. Otázkou je, prečo rajčiaky stratili svoju chuť?
Kríženie na vine?
Tím vedcov tvrdí, že moderné paradajky stratili svoju chuť procesom genetického kríženia. Po desiatok rokov genetického upravovania sa z pôvodne sladkých kultivarov stali kultivary chuťovo mdlé. Našťastie vďaka tejto štúdii majú pestovatelia paradajok návod, ako znovu dosiahnuť delikátnu chuti. Snáď sa nám blýska na lepšie paradajkovej časy, alebo nie?
Základným problémom straty chuti paradajok nie je neznalosť genetickej mapy paradajok, aj keď to môže hrať úlohu. Základným problémom straty chuti paradajok je dopyt po menej chutných paradajkách.
Priniesli ich Španieli
Rajčiaky pochádzaju pôvodne z Južnej Ameriky. Na európsky kontinent boli dovezená až v 16. storočí španielskymi kolonizátormi. Pre svoju nenáročnosť sa čoskoro stala paradajka veľmi obľúbeným ovocím, ktoré sa v nasledujúcich storočiach rozšírilo do všetkých kútov sveta. Od tej doby sa objavili stovky kultivarov. Všetky tieto "pôvodné" odrody boli plné chuti, malé a sladké a pestované na záhradkách pre miestnu spotrebu.
To sa zmenilo s príchodom modernej doby. Lokálne poľnohospodárstva vystriedalo komerčné poľnohospodárstvo. So spoločenskou zmenou prišla aj zmena nárokov na odrody paradajok. Komerčné paradajky museli byť plodnejšie, aby sa mohli pestovať vo veľkom; tvrdšie a väčšie, aby sa lepšie prepravovali; a odolnejšie, aby vydržali celoročné zmeny počasia a nepodľahli chorobám. Chuť sa stala menej dôležitou vlastnosťou.
Hlavný problém straty chuti teda nie je neznalosť genetickej mapy paradajok, ale náš dopyt po odrodách, ktoré jednoducho chutia menej dobre. Inak povedané, ľudia uprednostňujú menej chutné paradajky kvôli ich iným vlastnostiam.
Vysoké náklady
Z ekonomického pohľadu pestovanie pôvodných odrôd rajských jabĺk predstavuje príliš vysoké náklady. Bez možnosti prepravovať paradajky na veľkú vzdialenosť by sa v zimnej sezóne cena lokálnych plodín šplhala do astronomických výšin.
Menšia odolnosť kultivarov by viedla k vyššej starostlivosť o ich produkciu a tým aj ich výškou ceny. V neposlednom rade nižšia plodnosť kultivarov by zvýšila čas a tým aj náklady na vypestovanie jedinej paradajky. Ľudia chcú paradajky celoročne za čo najmenšiu cenu. A preto moderné paradajky chutia tak, ako chutia.
Kým nezbohatneme natoľko, že si budeme môcť dovoliť lahodné paradajky pestované v pôvodných podmienkach a z pôvodných kultivarov, tak sa budeme musieť zmieriť s menej chutnejšími odrodami.