Všetko sa začalo jej babičkou, Slovenkou Júliou Hlinkovou. Tá mala vždy talent na podnikanie. Aj s manželom emigrovali ešte v časoch komunistického Československa. Hranice prekročili v noci, na čo sa dostali do Poľska, kde zakúsili, akú horkú príchuť má cesta za snom.
„Život bol vtedy naozaj ťažký," spomína Julia na tvrdé roky odriekania. Sovieti sa však nevzdávali, ale s nimi sa nevzdávala ani – vtedy ešte – mladá Slovenka. Začala svoje vlastné podnikanie – v kuchyni.
Napriek tomu, že v tej dobe sa to zdalo nemožné, jej sen sa stal o niekoľko rokov skutočnosťou. Dnes už jej vnučka Helena Fabiankovičová vedie vlastný podnik aj so svojím priateľom Robertom Gardinerom v Amerike a „baba“, Júlia, po ktorej reštauráciu pomenovali, im v nej doteraz pomáha.
Majiteľka patrí teda k prvej generácii Američanov, ktorí prišli na americký trh s týmto konkrétnym druhom jedla, uvádza Grub Street. Za otvorením reštaurácie stála trojročná práca, na ktorej základe stála chuť šíriť ideu čerstvých jedál v spojení s úctou k starým tradíciám.
Fabiankovičová opísala pre NY Eater prístup k príprave našich gastronomických klenotov, ktoré v Amerike milujú, ako "kúsok starého sveta, kúsok nového sveta, pretože to je to, čím sme."
„Je to vlastne trochu zvláštne, možno pre niekoho bláznivé,“ spomína majiteľka. „Moja rodina je zo Slovenska a prisťahovali sa sem v šesťdesiatych rokoch. Som Američanka prvej generácie a vyrastala som v rodine, ktorá sa pevne drží tradícií. Pokiaľ ide o pirohy, moja babička - Baba – ich dodnes robí ručne, a to každý piatok. Som na ne zvyknutá.“
Dlhoročnú prácu a šikovnosť si všimol aj známy a oceňovaný americký šéfkuchár, televízna osobnosť a autor pre periodiká ako Bon Appétit, Esquire, Food Arts, Gourmet, Saveur a O či The Oprah Magazine - Michael D. Symon. V rámci programu The Chew navštívil aj ich prevádzku v Sunset Parku v Brooklyne.
Zlatý grál úspechu pirohov v Amerike
V rámci ponuky v tejto reštaurácii si môžete vybrať z ôsmich druhov pirohov: od klasických zemiakových, cez syrové až po kombinácie ako feta-špenát-cesnak či údená slanina s čedarom a zemiakmi. Všetky sú pritom čerstvé, ručne vyrobené. K dispozícii sú buď varené - s maslom a pažítkou alebo opekané, podávané s kyslou smotanou.
„Napriek všetkým možným kombináciám, ja osobne mám ale najradšej klasické zemiakové pirohy, pretože to je to, na čom som vyrastala," hovorí Fabiankovičová a dodáva, že to, čo na svojom jedle miluje, je receptúra. „Je ´super´ jednoduchá, lebo má len štyri zložky.“
Cesto samotné je vlastne klasické cesto, ktoré pozostáva zo základu múky a vody, hoci niektorí zvyknú pridávať aj vajíčko. Najbežnejšou výplňou je zemiaková kaša s karamelizovanou cibuľkou a syrom priamo od farmára, ktorým je konkrétne čerstvý mäkký syr s textúrou, ktorý by sa dal opísať ako niečo medzi tvarohom a ricotou.
Ďalšími možnosťami slávnych pirohov sú mäsové náplne. Najobľúbenejšou verziou je ale mleté bravčové mäso s kyslou kapustou alebo jemne nasekaná kapusta vo vnútri mäkkých pirôžkov. Počas leta ponúkajú v reštaurácii zákazníkom pirohy plnené čučoriedkami alebo inými druhmi ovocia, na vrchu bohato pocukrovanými, podávanými s kyslou smotanou.
Slovenské dedičstvo v USA
Ďalším dôkazom slovenského gastronomického dedičstva, ktoré žne úspechy v zahraničí je Michele Alexanderová. Jej recept na pirohy (pierogi) je takisto dedičstvom po mame. „Ona dostala tento recept od mojej babičky a tá od prababičky," povedala Alexandrová.
„Tá nevedela po anglicky vôbec nič, pochádzala totiž zo Slovenska." Vysvetlila, že v ich rodine sa kedysi pirohy pripravovali poväčšine len na sviatky, ako boli Vianoce či veľká noc, no v Poľsku, odkiaľ podľa jej slov presne tento druh jedla pochádza, sa jedli celoročne a ženy v každej rodine ovládali ich prípravu.
"Myslím, že je to pre mňa takzvane ´komfortné´ jedlo, lebo vlastne v základe pozostáva len zo zemiakového cesta," hovorí Alexandrová pre Burlington FreePress. Podľa Luizi Bloombergovej, ktorá takisto v Amerike zdieľa v rámci podnikania plody gastronómie pirohov, sú najväčšou skúškou turisti a návštevníci z východnej Európy.
„Ešte predtým, ako sa pustia do jedenia, vždy vyhlásia, že dúfajú, že to bude chutiť ako od ich babičky,“ hovorí so smiechom, ale ako dodáva, každá časť Poľska má trochu iný recept a každá babička má ten svoj.