Asociáciu môžete mať s čímkoľvek. Počujete Donald a na um príde Duck. Zaznie „každý chvíľku“ a hneď uvažujete o pílení dreva. Zachytíte slová pomocného biskupa a hneď vám napadne, že je v tom nejaký Fígeľ. (Aj napadne je pekné slovo. Obzvlášť v tejto súvislosti.) Asociáciu možno založiť takmer s kýmkoľvek. Existuje Slovenská asociácia kúzelníkov, zlatokopov i westernových strelcov. Len v jednom prípade vám zákon asociovať vyslovene zakazuje. Ak ste asociál. A zamedzenie samoasociácie predstavuje vážne demokratický deficit Slovenskej republiky.
Všade sú ľudia a skauti
Byť asociálom dnes nie je jednoduché. Do výťahu k vám lezú ďalší ľudia. V autobuse cestujúci nechcú vystúpiť, pretože chcete byť sám. Dokonca aj taxikár odmietne opustiť vozidlo, pretože si cestou domov neželáte spoločnosť. Určitým únikom bola príroda. Lenže aj tam sa to hemží rodinami, bežcami či dokonca skautmi.
Posledná možnosť – založiť si asociáciu a zakázať tam vstup niekomu ďalšiemu – je právne nemožné. Aspoň na Slovensku. Ak chcete mať vlastné občianske združenie – asociáciu asociálov. Organizáciu, ktorá by vítanú samotu zastrešila. Na založenie občianskeho združenia je totiž potrebné neuveriteľné množstvo ľudí. Minimálne musia byť traja zakladatelia. Teda presne trikrát viac jedincov, ako je pre normálneho asociála únosné. Obzvlášť, ak ani jeden z nich nemôže byť mačka alebo pes.
Otvorená diskriminácia
HN magazín s problematikou konfrontoval ministerstvo vnútra. Práve do kompetencie rezortu pravidlá združovania spadajú. A výsledok? „Výnimku nemožno získať.“ Dokonca na priamu otázku, či pravidlá nepovažujú za diskriminačné voči asociálnym jedincom, ministerstvo nepripustilo žiadnu možnosť, ako zákonné podmienky obísť. „Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.“ Pritom práve „spolu s inými“ predstavuje neprekonateľnú psychologická bariéru. Čo si zákonodarca určite uvedomoval. Pretože žiadny hrdý asociál, prirodzene, nemôže mať záujem združovať sa s inými. S asociálmi či neasociálmi. Ustúpenie zákonu by predstavoval priamy útok na princíp asociality ako takej. A to radšej nehovorme o práve založiť vlastnú asocialistickú stranu asociálov.
Asociácia v hlave
Voľný tok asociácií sám osebe predstavuje poctivú diagnózu. Skrátka neudržíte myšlienku. Ani niť. Ani súvislosti. A dalo by sa takto asociačne pokračovať. Nakoniec pravidelným čitateľom tejto rubriky je zrejme zbytočné o tom dvakrát hovoriť. Skutočnosť, že sme tentoraz zvodom asociácií ako-tak odolali, podčiarkuje jedno. Ochranu asociálnych jedincov ako plnoprávnych občanov Slovenskej republiky považujeme za viac ako vážny problém. Chceme veriť, že sme otvorili tému, ktorá v spoločnosti zarezonuje. Na konci príbehu bude prvé slávnostné samozhromaženie vedenia asociácie asociálov. Teda prázdna konferenčná sála. Až na jedného jediného predstaviteľa asociácie robiaceho si selfie pred nápisom „nečlenom vstup zakázaný“.
P. S. 1: CIA nie je asociáCIA. Aj keď to tak vyznieva.
P. S. 2.: CIA CIA nie je asoCIACIA, ale neapolský pozdrav.
P. S. 3.: ASO nie je ASOciacia, ale mesto v japonskej prefektúre Kumamoto.