Alibistov poznáte jednoducho, pretože sú to jednoduché tvory. Fungujú na základnej báze: kto nič nerobí (nič nerozhodne), nič nepokazí (neponesie zodpovednosť). Zlaté pravidlo dlhoročnej kariéry v korporácii.
Vo väčšine situácií sú alibisti v podstate neškodné tvory. Podľa biológov sa vyvinuli zo slimáka záhradného. Práve s týmto tvorom majú podobných aj najviac fyzických znakov. Chrbtovú kosť, ulitu, kam sa ukryjú, keď niekto niečo chce a veľké tykadlá, ktorými sondujú situáciu. Za normálnych okolností by ste si alibistu ani nevšimli. Podobne ako slimáka v tráve. No z času na čas niečo rozhojdá ich zelený list (aliblist). A vtedy je obzvlášť zaujímavé sledovať ich reakcie.
Ulita alebo míting
Najťažšie chvíle alibisti prežívajú, ak niekto za nimi príde so žiadosťou o riešenie alebo, dokonca, o rozhodnutie. V najhoršom prípade mailom, keď komunikáciu nemožno poprieť. Vtedy spravidla reagujú dvomi spôsobmi. Ako prvé im inštinkt velí vliezť do ulity a čakať, kým nebezpečenstvo nepominie. Teda hovoria/odpisujú úplnú vatu, hrajú o čas a snažia sa útočníka presmerovať inam. Ak ide o niečo vážne, zásadne si zoberú dlho plánovanú dovolenku.
No ak dravec prejaví nečakanú húževnatosť, prichádza druhý obranný mechanizmus. Paradoxne presne opačný. Vylezú z ulity a vyvolajú chaos tým, že sa do problematiky pokúsia vtiahnuť čo najviac ľudí. Inými slovami, zvolajú míting.
Na takomto stretnutí sedia ticho, majú vystrčené tykadielka a čakajú na moment, kedy niekto niečo nenavrhne. Potom sledujú, kto sa za nápad postaví. Ak je to jeho nadriadený (alebo väčšina), pridá sa aj on. V prípade, že sa rozhodnutie ukáže nesprávne, dopady opatrne sledujú zo svojho zeleného lístka a tykadlom ukazujú na nešťastníka, ktorý prejavil iniciatívu.
Špeciálne sa alibistom darí vo firmách s vysokou fluktuáciou. Noví kolegovia v skúšobnej lehote majú tendenciu prejaviť práve nadmieru iniciatívy a minimum obozretnosti. Preto predstavujú lákavé sústo. V ideálnom prípade sa alibistovi podarí nováčika presvedčiť, že konkrétna oblasť rozhodovania spadala do kompetencie predchodcu.
Rozmnožovanie kontaktom
Problém alibizmu je podobný ako pri slimákoch. Alibisti sa zvyknú rýchlo premnožiť. Samotný spôsob rozmnožovania je rovnako pozoruhodný. Vo väčšine prípadov stačí, aby sa jedinec s alibistom dostal do nechráneného kontaktu. Spravil rozhodnutie za neho, zúčastnil sa na mítingu alebo uveril, že jeho predchodca túto oblasť riešil. V lepšom prípade má ďalšie povinnosti. V horšom prípade, až začne fúkať, uvidí spoza zeleného listu tykadlo ukazujúce jeho smerom. Ak je bystrý, z oboch situácií si zoberie ponaučenie. A príde na chuť bezpečiu vlastnej ulity.