Skutočne zdatné oddelenie internej komunikácie sa pozná podľa pár základných znakov. Dokáže hovoriť absolútne bullshity bez toho, aby im trhalo kútikmi, do firemného časopisu napchá toľko nadšenia, že i tlupa skoksovaných hipisákov pôsobí ako krúžok negativistov. A do tretice dokáže pripraviť raňajky s vedením tak, aby to všetci pretrpeli bez zbytočných tráum.
Mentálna kondícia
Zorganizovať stretnutie zamestnancov s vedením firmy je skúškou profesionality každého manažéra internej komunikácie. Obzvlášť, ak je v dostatočnej mentálnej kondícii na to, aby vnímal súvislosti. To je pri tomto povolaní vždy hendikep. Pretože i s priemerným IQ (najčastejší úkaz) si manažér uvedomuje, že rieši čosi, o čo skutočne nikto ani trochu nestojí. Ani vedenie, ktoré musí raz za čas osobne motivovať podriadených. A už vôbec nie podriadení, ktorí raz za čas musia trpieť motivovanie. Pri stretnutí ich spája len málo. Nikto nečaká, že sa čosi dozvie. A hlavne, každý sa nevie dočkať, kedy sa raňajky skončia.
V jednom odseku môže opis pôsobiť idylicky, ale nedajte sa zmýliť. Organizácia stretnutia má neuveriteľné množstvo úskalí. Najhoršie sú dve. Prvé – nemusí prísť dostatok ľudí. To je veľmi trápne. A druhé – môže prísť príliš veľa ľudí, ktorí práve prísť nemuseli. Pretože svojimi otázkami celé stretnutie naťahujú. Buď preto, aby na seba upozornili. Alebo príliš čítajú firemný časopis, čo zvykne zanechať stopy na duševnej kondícii jedinca. Prípadne majú obzvlášť zvrhlý zmysel pre humor. Teda zdá sa im vtipné, ak sa tlačia v jednej miestnosti s vydýchaným vzduchom plnej podráždených kolegov a zbytočnými otázkami dokážu tryznu natiahnuť aj o hodinu.
Kvocient paniky
Spravidla sa komunikačné oddelenie najviac obáva prvého scenára. Teda, že nikto nepríde. A budú pred vedením vyzerať ako neschopní idioti. Viac ako inokedy. Miera ich paniky sa dá poznať podľa jednoduchého kvocientu. Množstvo pripomínajúcich mailov vynásobíte počtom výkričníkov v ich texte. Teda ak prišlo desať pozývacích mailov, pričom každý obsahoval výkričník na troch miestach (Neformálne stretnutie! Teším sa na Vás! Občerstvenie!), ide o zlatý stred. Ak ich je viac, manažér je na prášky. Ak menej, tak už si obehol nadriadených všetkých oddelení. Aby tam svojich ľudí nahnal. Plus aby poslali na služobnú cestu všetkých, čo príliš čítajú vnútrofiremný časopis, alebo trpia úchylným zmyslom pre humor.
No výsledok ich práce stojí za to. Všetci si pozrú pár slidov prezentácie, užijú si vtip na úvod a ak majú šťastie, dostanú pagáč, na ktorý siahalo menej ako šesť ľudí. Ale skutočným víťazom je oddelenie internej komunikácie. Najbližších pár týždňov sa mu všetci naštvane vyhýbajú. A to je v korporácii vždy príjemné.
