Prijímací pohovor do korporácie sa zdĺhavosťou podobá pokusom zmäkčiť žulu varením. Aspoň v prípade, že sa hľadá niekto na seniorskú pozíciu. Naopak, ak sa do štruktúr naháňajú absolventi, tak vezmú každého, kto sa pri pohovore nepokúsi budovu podpáliť. Prípadne pokúsi, ale nezvládne to.
Podľa veľkosti obce
Začnime od juniorov. Motivácia absolventov vstúpiť do korporácie závisí od veľkosti obce, z ktorej pochádzajú. Ak má pod päťtisíc obyvateľov, ide o vec prestíže. Hrdí rodičia v miestnych potravinách denne rozoberajú, akí sú ich syn alebo dcéra šikovní. Dokonca tak, že v Bratislave pracujú pre nadnárodnú spoločnosť. Ak sa ratolesť zjaví doma, tak zasnívaným, už spravidla rodinne založeným vrstovníkom hrá divadlo veľkého manažéra či manažérky. Čudné je, že tento benefit ešte nenašiel svoje uplatnenie na náborových letákoch.
Ak uchádzač pochádza z obce od päťtisíc do pol milióna obyvateľov, tak nastúpi preto, že inde od nich chcú relevantné pracovné skúsenosti. Spravidla si sľubujú, že dočasne. A takto dočasne tu dokážu stráviť polovicu života.
Pozor na turnikety
Samotný pohovor do korporácie u juniorov prebieha už od vstupu do budovy. Nádejný zamestnanec si na recepcii vyzdvihne kartičku a dostane prvú úlohu. Dopraviť sa cez všetky turnikety a výťahy na miesto pohovoru. Bez toho, aby príliš meškal, či to prípadne vzdal niekde na medziposchodí. V prípade, že sa s božou pomocou dostane v rozumnom časovom rozmedzí k vyčkávajúcej personalistke, má pohovor spolovice vyhratý.
Potom nasleduje viac rituálna súčasť interview. Teda odpoveď na nečakané otázky v štýle, aké sú vaše silné a slabé stránky, kariérne očakávania. Prípadne zákerný chyták, či ste tímový hráč. Samozrejme, len idiot dokáže odpovedať zle. V korporácii samostatná práca neexistuje. Skutočné slabé stránky prizná na pohovore málokto a kariérne očakávania má viac-menej každý. Ak sa uchádzač vyhne vulgarizmom a má zapnutú nadpolovičnú väčšinu gombíkov na košeli, je tam. Spravidla do mesiaca.
Pozor na turnikety 2
U uchádzačov o seniorské pozície je to komplikovanejšie. A mnohí sa dočkajú skôr dôchodkového veku ako výsledku. Funkciu prvej méty na seba zoberie headhunterská agentúra. Keďže nesmie prezradiť o akého zamestnávateľa ide, stretnutie býva zvyčajne veľmi podnetné. A intelektuálne porovnateľné s prekonávaním turniketov u juniorov. Prejsť agentúrou nebýva taký problém. No až potom sa začína skúška odhodlania. Potenciálneho senior manažéra chce „interviewovať“ každý. Šéf oddelenia, teamlíder, personalistka a keď má uchádzač šťastie, absolvuje aj konferenčný hovor s niekým v centrále v zámorí.
Personalistka si bude točiť o silných a slabých stránkach. Šéf oddelenia sa zvyčajne dočíta nejakú múdrosť, napríklad „uvažovať out of box“ a pri otázke prezradí, že vôbec netuší, čo to znamená. A kolega v zámorí potliacha o hodnotách a vízii spoločnosti. A keďže sú všetci v korporácii zaneprázdnení, celý proces trvá minimálne polrok. Potom uchádzačov kontaktujú. Všetci schopní už po tých mesiacoch dávno majú prácu. A tí, čo si prácu zohnať nedokázali, nastúpia. A práve tí robia korporáciu korporáciou. Efektívnym miestom pre talentovaných profesionálov.
