Nadnárodné spoločnosti ponúkajú svojim korporátnym krysám množstvo pracovných benefitov. Právo nosiť sako v tridsaťstupňových teplotách. Voľný prístup k respiračným ochoreniam vďaka open spacu a nevyčistenej klíme. No tá najväčšia výhoda má poetický názov. Ísť podľa procesov.
Ladenie procesov
Vrcholná manažérska disciplína? Nastavovanie a ladenie procesov. To dokážu len najkorporátnejší z korporátnych. V nadnárodnej spoločnosti totiž neexistuje činnosť, ktorá by si nezaslúžila svoj vlastný proces. Prípadne hneď viacero. Ideálne protichodných. Od nahadzovania faktúr do jedného nefunkčného systému cez hodnotenie zamestnancov podľa nelogických šablón až po organizovanie vianočných večierkov.
Vďaka tomu naraz platia dve zdanlivo protirečivé pravidlá. Ide o takzvaný korporátny paradox. Prvé pravidlo: Čo nejde podľa vopred nastaveného a schváleného procesu, nemôže správne fungovať. A druhé: Ak niečo náhodou správne funguje, tak očividne na to ešte neexistuje nastavený proces.
Ako v praxi nastavovanie a predovšetkým dodržiavanie procesov funguje? Nijako. Pretože aj v korporáciách je ešte zopár ľudí, ktorí skrátka musia pracovať s realitou. Buď s priamymi požiadavkami klientov alebo konkrétnymi očakávaniami podriadených. Teda ak nechcú stratiť klienta, musia sa s ním dohodnúť čo najrýchlejšie a procesy riešia dodatočne. Pričom aj obchodného partnera upozornia, že hneď po podpise zmluvy ho čaká ďalšia administratíva. Buď má klient s korporáciami skúsenosti, alebo si skrátka pomyslí, s kým to je, preboha, v kontakte. Do vnútra, smerom k zamestnancom, si snaha o fungovanie napriek procesom vyžaduje väčšiu kreativitu. Keď pre nič iné, tak preto, že za každým rohom môže stáť strážca súladu. Niečo ako firemný eštebák, no hlúpejší.
Byrokratickí úchyláci
Pretože vďaka nutkavej potrebe nastavovať vo firmách šablóny na riešenie sa vyvinula i špeciálna kasta. Jej členovia sú často nazývaní compliance manažéri. Voľne preložené, akýsi kontrolóri zhody. V ich rukách je dodržiavanie súladu. So zákonmi krajiny, no predovšetkým s procesmi vo vnútri spoločnosti.
Samotné nábory budúcich compliance officers sú komplikované. Centrum propagandy (personálne) sa síce nemôže sťažovať na množstvo vhodných adeptov na trhu. Situáciu im sťažuje skutočnosť, že predpoklady pre povolanie zvyknú ich držitelia tajiť. Ide o otravnosť, vyžívanie sa v zbytočných formalitách, nízku inteligenciu garantujúcu úzkostlivé vyhýbanie sa kreativite. A množstvo ďalších osobnostných úchyliek, s ktorými sa uchádzač nezvykne na pohovore chváliť. Asi preto často korporácie adeptov radšej hľadajú vo vlastných radoch. Vďaka tomu mnoho nezaujímavých jednoduchých byrokratov od prírody nie je odkázaných na prácu v štátnej správe. A to je veľké plus.
