Ako hodnotíte súčasnú výstavu Retrospektíva?
-- Zhruba pred rokom a pol som navrhol riaditeľovi GMB, aby pri vydaní monografie, ktorú sme v tom čase pripravovali, zorganizoval takúto väčšiu akciu. Podieľal som sa na nej organizačne a som spokojný. Predstava o vystavení všetkých grafík sa splnila, navyše sú tam aj maľby na dreve. Je to asi najväčšia súborná výstava, akú otec kedy mal.
Dokážete posúdiť komerčný záujem o diela Albína Brunovského na Slovensku a v zahraničí?
-- Myslím, že jeho diela sa predávajú pravdepodobne vo väčšom množstve ako diela iných súčasných slovenských výtvarníkov. Predajné sú najmä na Slovensku. Okruh jeho obdivovateľov existuje aj v zahraničí -- v Česku, Nemecku, Taliansku, Japonsku, Amerike. Ide najmä o stálych zberateľov.
Stotožňujete sa s názormi, že v posledných rokoch tvorby umelecky stagnoval?
-- Asi nie som ten správny človek, ktorý to môže objektívne posúdiť. Myslím, že pre otcovu tvorbu deväťdesiatych rokov to neplatí. Monografia, ktorá vyšla, je tu práve na to, aby si ľudia mohli urobiť vlastný názor, našli to v nej. Iná vec je otázka vkusu a preferencií. Každému vyhovuje niečo iné, iný štýl. Ide o subjektívne posudzovanie. V tejto línii si myslím, že o jeho výtvarnej stagnácii sa naozaj nedá hovoriť.
Kam by sa dielo Albína Brunovského dalo zaradiť v kontexte nášho výtvarného umenia?
-- On je nezaraditeľný, nielen v rámci slovenského, ale i svetového kontextu. Koncom 90. rokov ho vo Francúzsku včlenili do tendencie vizionárskeho umenia. Myslím, že takéto zaradenie by sa ešte dalo akceptovať. Nie surreálne, ale fantaskné, vizionárske umenie. Surrealizmus je špecificky definovaná oblasť umenia, ktorá má svoje výtvarné -- až technologické -- postupy. Tie v otcovej tvorbe možno nájsť, čerpá z nich. Sú, samozrejme, tam, ale trochu posunuté. Všetci výrazní tvorcovia sú však ťažko zaraditeľní, automaticky sa vyčleňujú. Možno to povedať o každom z nich.