Nie som žiaden odborník na architektúru a urbanizmus, napriek tomu mi nedá v tomto (hoci na vizuálne umenie zameranom) stĺpiku nenapísať o intenzívnom pocite úzkosti, ktorý v poslednom čase zažívam v súvislosti s vývojom nášho mesta. Môžem úprimne povedať, že Bratislava je mojou srdcovou záležitosťou a môj prah citlivosti, pokiaľ ide o zásahy do jej podoby, je možno posadený nižšie než u niekoho iného. Naše mesto mi v posledných rokoch bolo blízke najmä svojou pomerne komornou atmosférou a géniom loci, ktorý z neho sála, aj napriek (alebo vďaka) jeho možno trochu pololúzerskej náture. Tohto ´ducha miesta´ dotvárali napríklad aj podniky ako Stoka (ktorá bola navyše aj priestorom jedinečného divadla) alebo Café Galéria. Boli nedielnou súčasťou bratislavského koloritu a zhromažďovali rôzne komunity ľudí. Stoka sa zbúrala kvôli výstavbe novej zóny Pribinova, ´Galérku´ odkúpili majitelia medzinárodnej siete podnikov. Dobre, povedzme, že podniky a krčmy vznikajú a zanikajú, to je ešte pochopiteľné. Za zamyslenie ale podľa mňa stojí napríklad to, že podoba nábrežia v okolí PKO bude onedlho minulosťou a jeden z brehov Dunaja sa zmení na bezpohlavnú zónu lemovanú skvostmi "architektov svetovej špičky" (ako to hlásajú PR materiály), reálne teda štandardnými kovovo-sklenenými monštrami na hranici priemernosti. Na všetko si v pokoji dohliada zahraničný investor, ktorý má zisk istý ešte skôr, než bude celý projekt realitou. Potom už len vezme peniaze a celú "megalomániu" plnú polyfunkčných priestorov, nezmyselných obchodných centier a multiplexov nechá napospas svojmu osudu, teda Bratislave a kúpyschopnej sile jej obyvateľov. Že po nejakom čase budú tieto "obludy" možno zívať prázdnotou, ako sa to postupne už deje v niektorých nákupných centrách "skorších ročníkov", to akoby nikoho nezaujímalo. Rovnako ako to, že Bratislava pomaly, ale isto, stráca svoju tvár a mení sa na mesto bez srdca a bez výrazu. A to som ešte nespomenula "veľkolepú" rekonštrukciu Hlavného námestia... Jeden kamarát odišiel pred časom na rok do Indonézie. Minule som mu v maili napísala: "Po návrate to tu možno už ani nespoznáš." Smutné.
Autorka je výtvarná kritička.
StoryEditor