Český režisér Petr Zelenka (absolvent dramaturgie a scenáristiky na pražskej FAMU) je miláčikom tak filmovej kritiky, ako aj divákov. Možno trochu paradoxne je jeho najznámejším počinom scenár k filmu Samotáři (2000), ktorý sám nerežíroval (tejto úlohy sa zhostil David Ondříček). Diváci však dobre poznajú jeho fiktívny dokument Mňága -- Happy End z roku 1996, snímku Knoflíkáři (1997), krátky film Powers (2000) z cyklu Erotických poviedok i Rok ďábla (2002), ktorý získal šesť Českých levov a bol najnavštevovanejším filmom v domácich kinách.
Najnovším Zelenkovým filmom sú Příběhy obyčejného šílenství, ktorými dnes slávnostne otvoria slovenský Febiofest a ktoré vzápätí prechádzajú do bežnej distribúcie. Příběhy napísal Zelenka pôvodne ako hru pre Dejvické divadlo v Prahe (premiéra 16. novembra 2001) a uviedli ju aj na ďalších českých, poľských a slovenských scénach (Divadlo Andreja Bagara v Nitre). Dejvické naštudovanie získalo Cenu Alfréda Radoka ako pôvodná inscenácia a ocenený bol aj Miroslav Krobot v úlohe protagonistovho otca. Rovnomenný film vznikol v česko-nemecko-slovenskej koprodukcii; jeho herecké obsadenie sa čiastočne prekrýva s divadelným, ale uplatnilo sa v ňom aj viacero slovenských hercov.
Hlavným hrdinom -- žiadalo by sa napísať skôr antihrdinom -- je 33-ročný Petr (Ivan Trojan), ktorý sa nevie zmieriť s tým, že dostal kopačky od svojej priateľky Jany (Zuzana Šulajová), ktorú stále miluje. Nedarí sa mu ani v práci: z pôvodného zaradenia leteckého dispečera klesol na pozíciu vodiča vysokozdvižného vozíka, ktorým nakladá a vykladá debny na letiskovom termináli. Jeho vzťahy s rodičmi (najmä matka by ho už rada videla pevnejšie zakotveného v živote) sú navonok vlažné, čo nie je len jeho vina. Ani oni -- obaja už v dôchodkovom veku -- totiž nie sú celkom štandardní: matka (Nina Divíšková) venuje svoju energiu na prispievanie do rôznych dobročinných a humanitárnych akcií, pričom nevie svoje aktivity dotiahnuť do konca, a apatický otec (M. Krobot) sa nedokáže vyrovnať so svojou minulosťou (v sedemdesiatych rokoch čítal patetické komentáre k socialistickým filmovým týždenníkom) ani prítomnosťou (trpí tým, že dnes jeho hlas už nikto nepozná). Všetci traja majú snahu svoju situáciu riešiť, lenže nie práve šťastným spôsobom. Petr chce použiť zložitý rituál čiernej mágie, na ktorý potrebuje prameň Janiných vlasov, lenže v opitosti omylom odstrihne vlasy tete (Jana Hubinská) Janinho nového priateľa Aleša (Jiří Bábek). Matka vyťuká na telefóne náhodné číslo, aby svojmu mužovi dokázala, že jeho hlas predsa len každý spozná. Obe banálne epizódy protagonistom tohto trpko-smiešneho príbehu poriadne zamiešajú karty...
P. Zelenka sa vo svojich filmoch rád pohybuje na hranici reality a absurdity. Situácie, v ktorých sa ocitajú jeho hrdinovia, sú v podstate reálne, ale stačí malý posun, aby prešli do oblasti absurdna. Raz si Zelenka-scenárista pomôže dokonca ireálnym prvkom: Petrovi doma oživne deka, ktorá sama zlieza z postele. Alebo je to len predstava jeho zmätenej mysle? V istom zmysle však Petr uvažuje najrealistickejšie zo všetkých postáv, lebo on aspoň vie, čo chce: Janu. Teda lásku. Tú hľadajú všetci, lenže tápu v temnotách. Jana dala prednosť novému vzťahu, ktorý asi nie je láskou, ale predstavuje istotu (až neskôr sa dozvieme, ako absurdne k tomuto vzťahu prišla). Petrovi rodičia sa azda stále majú radi, lenže po desaťročiach strávených v manželstve si to nevedia ani povedať, ani prejaviť. Petrov sused (Jiří Bartoška) má priateľku (Zuzana Bydžovská), ktorá na fyzické prejavy lásky potrebuje cudzieho pozorovateľa. Petrov šéf (Karel Heřmánek), unikajúci pred dominantnou škriepnou manželkou (Marta Sládečková), upriami svoj cit na neživú manekýnu... No nie je Petr, ktorý prejde pol Prahy na svojom vysokozdvižnom vozíku až pod Janine okná, nakoniec najnormálnejší zo všetkých?
Příběhy sú komédiou, pri ktorej mrazí. Je to love story, ktorá sa nekončí happy endom. (Koniec síce zostáva otvorený, ale svojím spôsobom vyznieva priam strašidelne.) Takáto zmes žánrov filmu, ktorý je založený na paradoxoch a absurdite, svedčí. Příběhy obyčejného šílenství sa o priazeň divákov určite nemusia báť.
StoryEditor