Prší, čudné leto sa končí, školáci pomaly oprašujú prach z aktoviek a slovenské televízie, vospolok komerčné, aj keď niektoré dosiaľ maskované kamuflážou verejnoprávnosti, sa už nevedia dočkať novej sezóny. A divák s nimi, v septembri to vypukne. Dlhé, vyčerpávajúce masívne reklamné kampane pripravujúce pôdu novým programom sa dočkajú svojej pointy, konečne sa propagované programy začnú vysielať. Televízna jeseň sa ponesie v znamení reality šou, takých reálnych, takých skutočných, že v realite pre realitu možno ani nezostane miesto, lebo všetka bude v šou a o diváka začnú bojovať aj nové slovenské seriály. Pôvodné, autorské, dramatické a podľa všetkého dosť dlhé, aj keď niektoré produkované na základe licencií. A všetci budú spokojní. Televízie, pýšiace sa okrem sledovanosti aj mesiášskym komplexom spasiteliek pôvodnej dramatickej tvorby, herci, čo dostali znova možnosť zarábať si na dennú skyvu chleba herectvom, prefabrikovaní akože reálni ľudia -- aktéri reality šou, a hlavne zadávatelia reklamy, ktorí to všetko platia. Vlastne nie, platia to tí najdôležitejší, tí, bez ktorých by to nemalo zmysel, diváci. Dôležité je, aby oni boli spokojní, ale to ťažko. Ak by sa chceli dívať na všetko, na čo by sa mali, zavaria peoplemetre a prídu aj o tie zvyšky zdravého rozumu, čo im po sezóne minuloročnej zostali. Ale to by neprekážalo, reklama bystrého, autonómneho diváka nepotrebuje, nepotrebuje individualitu, potrebuje tupý manipulovateľný dav, čo sa bude dívať. Na všetko a je jedno, na ktorej to bude stanici. Veď reklama bude tá istá, a tie isté budú vlastne aj ťažiskové programy. Nové slovenské seriály, na Slovensku nové formáty reality šou a korunu tomu marazmu dá osvedčená SuperStar. Ešte väčšia, okázalejšia, zbytočnejšia. Ale to tiež neprekáža, naopak, výborne, prečo nie, som rád členom stáda, som rád súčasťou dívajúceho sa davu, len ma mrzí, že táto sezóna nebude celkom pre mňa. Nie preto, že by som nemal ponúkané programy rád, veď reality šou uspokoja prirodzený aj keď celkom nízky voyeurizmus viac ako dostatočne a vidieť Maroša Kramára v hlavnej úlohe seriálu sa rovná splnenému detskému snu, ale preto, že si nebudem mať kedy oddýchnuť dívajúc sa na čosi iné. Hádam niekto neočakáva, že vypnem telku? Alebo áno? Lebo asi budem musieť. A to prekáža, veľmi, možno úplne najviac, ale asi sa nebude dať nič iné robiť, keď si slovenské televízne stanice predstavujú konkurenčný boj o diváka (a teda aj o reklamu) tak, že budú dávať rovnaké typy programov, pre rovnaké cieľové skupiny, len možno v iných dňoch a iných časoch. Čudná jeseň sa začína.