Rodinné tajomstvo zabíja

Inscenácia Portia Coughlanová zobrazuje írsky vidiek uprostred polí na brehoch rieky Belmot, preniknutý zvláštnym vzťahom k svetu, plným povier, spoločenských predsudkov a nepísaných pravidiel správania sa. Ľudia, ktorí tam žijú, nachádzajú útechu alkoholizme, nenávisti a násilí, honbe za majetkom či odovzdanosti osudu. Pre hlavnú hrdinku Portiu sú to balvany, ktoré robia z jej domu nenávidené miesto. Uteká k rieke, kde počuje nádherný spev svojho mŕtveho brata-dvojičky v podaní Jany Lacovej.
Predstaviteľka Portie Zuzana Kanócz podčiarkla mystickosť inscenácie neustálym hľadaním pevného bodu, kde by uprela pohľad. Vyjadrila najvážnejší problém svojej postavy, ktorá hľadá pokoj a odôvodnenie osudovej ťažoby visiacej nad jej životom. Nedokáže milovať manžela Raphaela, ktorý v podaní Dušana Cinkotu vecne znáša jej vrtochy v strachu o zdravie svojich synov. Ťaživý osud prenikol životom rodiny v troch generáciách: zdroj všetkého zla tvorcovia vložili do starej matky Blaize Scullyovej. Žofia Martišová ju bez zaváhania stvárnila ako protivnú starenu, ktorá sa pomstí za nešťastie svojho života. Z nevesty v podaní Daniely Kuffelovej urobila zlomenú slúžku a syna stvárneného Ivanom Vojtekom má len za otroka.
Scéna Pavla Andrašku zložená z dvoch pódií spojených mostom, pod ktorým je bazén znázorňujúci rieku, umožnila režisérovi Michalovi Vajdičkovi rozohrať súčasne prebiehajúce výstupy, ktoré podčiarkujú tragiku plynúcu z podvodov a klamstiev. Herci rozohrávajú množstvo drobných komických situácií, ktoré odľahčia ťaživosť príbehu a umožnia všetkým divákom hľadať odpoveď na otázku, či je náš život tragickým dielom osudu alebo sme si sami jeho pánmi. Daniel Uherek, autor je divadelný kritik
Marina Carr: Portia Coughlanová, preklad: Zuzana Vajdičková, dramaturgia: Dano Majling, kostýmy: Jana Hurtigová, scéna: Pavol Andraško, hudba: Peter Mankovecký, réžia: Michal Vajdička.