V českej kinematografii dlhodobo existuje jeden vcelku ojedinelý fenomén. Je to nadpriemerná návštevnosť českých filmov, medzi ktorými sú najmä nenáročné komédie, produkty s výraznou mierou návratnosti vložených investícií. Od filmov Vlastu Buriana, Oldřicha Nového či dvojice V+W, cez Formanove skvosty zo 60. rokov, zlatú éru socialistickej komédie až po Troškove osvedčené "senné" produkty či Hřebejkove Pelíšky možno v českom filme nájsť desiatky diel s neutíchajúcim diváckym potenciálom. Aj napriek tomu, že mnohé z nich pranierujú alebo karikujú "čecháčkovstvo" ako typickú vlastnosť nejedného priemerného diváka. Napokon, ísť do kina na takýto film môže byť nielen spoločensky žiaduce, ale aj príjemne oslobodzujúce -- najmä vtedy, ak karikatúra individuálnych aj spoločenských vlastností iba láskavo kĺže po povrchu, aby priveľmi neurazila či neodradila svojich platiacich konzumentov. Taký je aj nový český filmový výrobok Účastníci zájazdu, ktorý sa pred niekoľkými dňami dostal do slovenských kín. Škoda, že až na konci letnej sezóny, lebo po vystrihnutí všetkých zbytočností by to bol celkom použiteľný pätnásťminútový inštruktážny film pre nenáročných cestovateľov. Teraz sa však v kine musí tváriť ako dospelý a baviť nás dejom bez príbehu, situáciami bez pointy a postavami bez charakterov. Pravda, nie je to stupídny dedinský humor za pár faciek ani vyprahnuté historky o tankových práporoch, ba ani lascívny suterén televíznej zábavy. Počas necelých dvoch hodín premietania sa na plátne spod unavenej hladiny rozprávania vynoria aj viaceré vtipné situácie či presvedčivé motívy. Najväčším tvorivým omylom je však celkový koncept filmu, ktorý motivicky stavia na paberkovaní jednotlivých ľudských osudov a na povrchnej karikatúre typizovaných postáv. Z nich totiž napokon zostanú iba roztrúsené črepiny a celý film sa premení na nesúrodú sériu dovolenkových záberov. Každá postava si tak odkrúti svoje home video a spoločná je len nuda na Jadrane.