Nad mesto vyšli hviezdy. Biely muž stojí pri bazéne zamestnaneckého hotela. Bezmyšlienkovito hľadí k svojim nohám, o ktoré sa obtiera strážny pes. Pes páchne odpadkami, v smetiach sa prehrabáva vždy, keď jeho pán pomáha s vykladaním na recepcii alebo spieva v kostole. Psie oči svietia v tme. Jedno ucho má vyvrátené dozadu a okolo hnisavej rany sa mu v ňom hmýria muchy. Pamiatka na súboj s potkanom. Biely muž ho neprítomne potľapká po vyziabnutej srsti. Pes slastne zavrčí a odbehne štekať k bráne, aby sa predviedol. On zatiaľ skočí do bazéna. Voda je teplá, ale občerství, pohladí po tele. Celý sa do nej vnorí. Pod hladinou vidí oči. Žlté a jasné oči, ktoré priťahujú jeho pohľad. Vábia ho k sebe. Pláva za nimi ku dnu. Oči sa približujú a krútia v hypnotickom víre. Žily na spánkoch mu navierajú, vydýchne trocha vzduchu. Niekoľko bubliniek stúpa na hladinu. Oči sa zväčšujú a rotujú čoraz rýchlejšie.
Mal by vyplávať nad hladinu a nadýchnuť sa, namiesto toho sa však dlaňou pridrží o rúru s cirkulujúcou vodou. Víriace oči už má tesne pred viečkami, keď sa z celej sily trhne v snahe vynoriť sa. Ruka zostáva zaseknutá v škáre za rúrou. Niekoľkokrát sa v zmätku mykne a do pľúc vdýchne vodu. Oči zmiznú a všade sa usadí tma.
Putá na zápästiach a členkoch ho držia pod závojom zeme. Náhly nervový výboj ho vymrští k poslednému pokusu. Jeho tvár prerazí tvrdú čiernu látku a prenikne k svetlu.
Leží na dvore pod lampou. Okolo neho čupia sklonené čierne tváre -- dvaja čašníci a strážnik z recepcie. Zachránil ho pes, ktorý mal vždy strach z vody. Podplával ho a na chrbte vyniesol nad hladinu. Keď sa biely muž spamätá, pozrie na svojho záchrancu. Leží v tráve, ešte stále dychčí a labou si nervózne driape poranené ucho rozdráždené chlórom z bazéna.
Biely muž sedí v malom bare naproti hotelovým garážam. Pije podchladené pivo, v ktorom plávajú ešte nerozmrazené kúsky ľadu. Žlté oči, ktoré videl v bazéne, ho odvtedy prenasledujú na každom kroku. Vídava ich v snoch ako oči zvierat potulujúcich sa ulicami, deň čo deň mu ich na zemi pripomínajú jagajúce sa úlomky kameňov po daždi, objavujú sa mu v tvárach predavačiek na trhu. Hľadia na neho z jasnej nočnej oblohy.
S každým ďalším stretnutím s očami je vyplašenejší, víriaci kruh na neho útočí čoraz nástojčivejšie a prudšie. Buchot srdca silnie.
Sedí v bare pred hotelovou bránou. Vidí, ako z brány vybieha pes. Rútiaca sa dodávka stihne zatrúbiť, ale nespomalí a ani o kúsok nevybočí zo svojej trasy. Okrúhle svetlá sa v šere zablysnú a zhltnú psa do seba.
Biely muž vstáva. Kolenom nahne stôl a vyleje svoje aj susedove pivo. Prichádza k nehybnému telu zvieraťa bez hlavy. Dodávka mizne v kolóne za križovatkou. Znova vidí jej svetlá, ktoré sa približujú k jeho vyplašenej tvári. Obrovské žiariace žlté oči, ktoré ho berú do tmy.
Sadne si do prachu na okraji cesty a vyvracia sa. Necíti nič.