Takmer na deň presne prichádza po roku opäť na hudobný trh svetovo megaúspešný spevák Robbie Williams. Predstavuje nám svoj jubilejný, desiaty sólový album. Po Intenzívnej starostlivosti, ktorú nám doprial minulý rok, vstupuje na scénu Rudebox. Robbieho zrejme tlačil tvorivý pretlak alebo zmluvné záväzky, keď mal tak nepochopiteľne naponáhlo. Po predošlom albume by som predpokladal dlhšiu pauzu, nadýchnutie sa, prehodnotenie. Keď som na Intensive Care ťažko našiel na prvé počutie tri dobré pesničky, tu je to ešte horšie. A to proti Robbiemu ako šoumenovi nemám naozaj nič. Tento album je zaujímavý len z troch dôvodov. Nachádza sa tu coververzia veľmi úspešnej a populárnej skladby Bongo Bong od nesmierne obľúbeného Manu Chaoa. Bol to akiste Robbieho odvážny ťah, ktorý však nedopadol úplne najšťastnejšie. Aspoň pre tých, ktorí poznáme a máme radi originál. Z prerobenia tejto skladby môže mať radosť zrejme iba samotný autor, ktorému na tantiémach pribudne pár čísiel. Ďalšou zaujímavosťou, ktorá sa nachádza na albume, je spolupráca Robbieho s kedysi kultovou skupinou Pet Shop Boys. Skladba s názvom We're the Pet Shop Boys hovorí však za všetko. Bizarnejšiu kombináciu ťažko hľadať a ťažko sa k nej aj vyjadriť. No a po tretie je to produkcia svetového topproducenta Williama Orbita. Ten na tomto albume vyprodukoval skladbu s názvom Louise, ktorej podklad by sa smelo mohol použiť ako naprogramované demo k lacnému syntezátoru Casio. A tak sa teraz pýtam, kde sa podeli kvalitné popové skladby ako Let Me Entertain You, Angels, Feel, alebo The Road To Mandalay. Zachrániť túto platňu sa snaží skladba Lovelight, ktorú nenapísal Robbie, ale Lewis Taylor. Zachraňovať túto platňu však asi ani netreba, predá sa jej dosť. Netreba však zabúdať, že single sú jedna vec a album ako celok vec druhá. Jeden dobrý singel nevytvára celý album. Album Rudebox ako celok preto radím do série zbytočných. Ale sto ľudí, sto chutí.