Magazíny a časopisy či tlačové médiá vo všeobecnosti, ma fascinujú odjakživa. Ich materiálna stránka je čosi, čo internet nikdy nenahradí. Zároveň oplývajú veľkým výpovedným potenciálom a možnosťami tvoriť či ovplyvňovať mienku svojho publika, čitateľov. Magazíny a časopisy majú veľkú moc. Obzvlášť ma fascinujú tie, ktoré pri svojom vzniku nekalkulujú s podielom čitateľského (ne)záujmu či horizontom svojej životnosti: samizdaty. Samizdaty sú absolútny fenomén. Sú publikované nezávisle od akýchkoľvek inštitúcií a mimo komerčnej sféry. Ako nezávislé publikácie vznikajú z iniciatívy niekoľkých jednotlivcov, aby prostredníctvom ich svojpomocnej distribúcie šírili myšlienky umelcov, spisovateľov, hudobníkov, politikov, mysliteľov mimo komerčného prúdu mainstreamu. Náklady na ich produkciu sú zväčša veľmi nízke -- ide o nízkorozpočtovú aktivitu bez návratnosti. Za minulého režimu sa u nás samizdaty nezriedka šírili ilegálne. Doma mám jediný samizdat -- časopis Blondiak, vydaný v deväťdesiatom roku umeleckou skupinou rovnakého názvu (Blažo, Ondreička, Dančiak). Publish and be Damned je iniciatíva vedená dvojicou Emily Pethick (UK) a Kit Hammonds (UK). Predstavuje putovný archív asi 300 titulov nezávislých samizdatových periodík, ktoré dvojica archivuje a ako putovnú knižnicu prezentuje v rámci rôznych medzinárodných projektov. Publish and be Damned dosiaľ hosťovalo napríklad v Londýne, Utrechte, Los Angeles a do soboty ho máte možnosť vidieť v dielňach tranzit.sk na Studenej 12, kde sú publikácie vystavené ako súčasť projektu Talk/Show kurátorov mníchovského kunstvereinu Stefana Kalmára a Daniela Piesa. Ak sa rozhodnete "archív v procese" vzhliadnuť (a bola by škoda tak neurobiť), vyhraďte si naň minimálne jedno popoludnie. Ak navyše vlastníte či nebodaj vydávate nejaký ten plátok, môžete z neho spraviť súčasť tejto jedinečnej zbierky. Viac informácií na www. publishandbedamned.org.