Filmy majú neraz zložité osudy. Na rozdiel od kníh, trpezlivo čakajúcich v kníhkupectvách, knižniciach či antikvariátoch na svojho čitateľa, filmy preletia kinami, chvíľu trónia na policiach videopožičovní alebo sa váľajú v košoch supermarketov, aby sa napokon dostali na obrazovku v premiére okolo polnoci (česť niekoľkým výnimkám, ktoré kolujú v televíziách v hlavnom vysielacom čase). Ešte blúdia aj po internete a na nelegálne rozmnožených diskoch alebo čakajú na to, kým sa veľké spoločnosti odhodlajú prijať internetovú komunikáciu ako síce prudko sa rozširujúci, no stále nekontrolovateľný distribučný priestor s výrazným rizikom čierneho obchodu. Filmový priemysel na svete ročne chŕli desaťtisíce titulov, z ktorých väčšina napokon aj tak skončí v mediálnej žmýkačke, na smetisku dejín alebo na policiach archívov. O to záslužnejšie je, ak sa niektorý film stane predmetom edičnej aktivity, ktorá nie je iba obyčajným prepisom filmového materiálu na DVD, ale najmä obohatením kvality diela. Takým činom je aj najnovší titul z edície Slovenského filmového ústavu -- kolekcia filmov režiséra Ela Havettu. Okrem dlhometrážnych hraných filmov Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné obsahuje aj tri krátke Havettove diela a dokumentárny film Slávnosť osamelej palmy, ktorý Marko Škop a Juraj Johanides nakrútili vlani -- tridsať rokov po Havettovej predčasnej smrti. Po dlhom období núteného oddychu v socialistickom filmovom trezore a po uvoľnenom festivalovom putovaní od roku 1989 sa tak Havettove výnimočné dielo dostáva v reštaurovanej kvalite v pôsobivom grafickom stvárnení prebalu aj menu a v novom dobovom kontexte k divákom, ktorí sa znovu môžu potešiť karnevalovým videním sveta a výnimočnou tvorivou spontánnosťou či režijnou hravosťou. Škoda len, že sa medzi bonusy nepodarilo začleniť aj niečo z Havettovej televíznej tvorby, ktorá tvorila síce krátku, ale nie zanedbateľnú epizódu v tvorbe tohto slovenského režiséra európskeho formátu.