Myšlienka postaviť v Paríži svätostánok moderného umenia skrsla v hlave prezidenta Georgesa Pompidoua v roku 1969. Riešilo ju sedem stoviek architektov z celého sveta. Vyhrali Richard Rogers, Renzo Piano a Gianfranco Franchini. Ich návrh odmietal tradičné koncepty podobných inštitúcií - ponúkal budovu s "obnaženými vnútornosťami", ktorá pripomínala skôr rafinériu či továreň. Prvých návštevníkov privítala 31. januára 1977.
S pravdou von
Architektúru parížskeho Národného strediska umenia a kultúry Georgesa Pompidoua, známeho pod kratším názvom Centre Pompidou, ovíjajú pestrofarebné rúry - "technické črevá" objektu. Budova pôsobí akoby obrátená naruby: eskalátory, výťahy, vodovodné potrubia a vzduchotechnika aj celá konštrukcia stavby - masívne oceľové podpery - to všetko sa nachádza na vonkajšom plášti stavby. Vnútri tak vznikol rozľahlý a ničím nerušený priestor. Za sklom a kovom sa skrýva nielen múzeum s pozoruhodnou zbierkou výtvarného umenia 20. storočia, ale aj stredisko priemyselného dizajnu, múzeum filmu a koncertné sály.
Preplnený dom
Jedna z najnavštevovanejších parížskych pamiatok to počas svojho života nemala ľahké. Mnohí ju vnímali najskôr ako škaredú škvrnu na historickom centre francúzskej metropoly. Kritici hovorili o futuristickej nevzhľadnosti. Napriek tomu sa neobyčajná budova v štvrti Marais s nádherným výhľadom na Paríž stala neodmysliteľnou súčasťou parížskej scenérie. Návštevníci sa len tak hrnuli a už po dvadsiatich rokoch ju znivočili natoľko, že Centre Pompidou museli na 27 mesiacov uzavrieť a zrekonštruovať. Pôvodne sa totiž počítalo s piatimi tisícmi prišelcov denne, v skutočnosti ich však prichádzalo aj štyrikrát viac. Dnes dosahuje počet návštevníkov úctyhodných sedem miliónov ročne.
Umenie pre každého
Zaujímavé je, že krátkej životnosti budovy sa obával už pôvodca myšlienky Georges Pompidou. Autorom projektu vraj položil otázku: "Je vám jasné, že táto stavba musí vydržať 500 rokov?" Odpoveď znela: "Samozrejme, pán prezident." Rekonštrukcia priniesla nielen technickú obnovu, ale aj nové usporiadanie celého strediska. Celková rozloha všetkých poschodí je teraz viac ako 100-tisíc
štvorcových metrov. Najznámejšie sú štvrté a piate poschodie, kde sa na ploche 14-tisíc štvorcových metrov nachádza Národné múzeum moderného umenia. Prezentuje asi 1 400 (z celkových 59-tisíc) umeleckých diel, zatiaľ čo pred rekonštrukciou to bolo "len" 800.
V Centre Pompidou sú filmové sály, galérie pre deti, knižnica, kaviareň, reštaurácie a priestory pre dočasné výstavy. Pre Richarda Rogersa, dnes Lorda Rogersa of Riverside, jedného z otcov hi-tech architektúry, znamenalo Centre Pompidou úspešný medzník v ďalšej kariére. Na svojom konte má kultúrne a priemyselné objekty vo Francúzsku, v USA aj v rodnom Anglicku (mrakodrap banky Lloyd's či londýnsky štadión Millenium Dome). Ním navrhnutý nový terminál madridského letiska bol vlani vyhlásený za najlepšiu britskú stavbu roka.