"Tí, čo prídu po nás, sa právom budú pýtať, kde sme boli, keď sa mali písať audiovizuálne dejiny tejto zeme." Slová filmového dokumentaristu, vedca a pedagóga Martina Slivku (1929 - 2002) zazneli v závere dokumentárneho filmu, ktorý nakrútil režisér Martin Šulík v spoločnosti Trigon Production a v koprodukcii so Slovenskou televíziou a Slovenským filmovým ústavom. Premiéra sa konala počas tohtoročného Febiofestu v Bratislave a okrem faktov, spomienok a archívnych filmových materiálov priniesla viacero osobných pohľadov na život a dielo "posledného renesančného človeka Slovenska". Svojou filmárskou tvorbou aj vedeckou činnosťou v oblasti etnografie a folkloristiky sa síce nedostal na titulné stránky, no audiovizuálne dejiny tejto zeme boli a sú aj vďaka jeho pôsobeniu o poznanie bohatšie. Dnes, keď namiesto filmového dokumentarizmu neraz "stačí posadiť niekoho pred kameru a nechať ho chvíľu bľabotať", majú Slivkove slová a filmy čoraz aktuálnejší význam či posolstvo - najmä smerom k požiadavke tvorby, etablovania a uchovania hodnôt tejto spoločnosti. V tom je totiž audiovizuálna dokumentárna tvorba nenahraditeľná. A hoci sa - až na sporadické výnimky (Barabáš, Škop, Vojtek) - už takmer vytratila z kín, jej tvorivý potenciál tu nepochybne je a môže sa ďalej rozvíjať len vďaka nezávislej produkcii a jej podpore zo strany verejných zdrojov i verejnoprávnej televízie. Film s podtitulom Muž, ktorý sadil stromy, túto skutočnosť pripomína síce nepriamo, no s nezanedbateľnou naliehavosťou. Asi tak, s akou žil, tvoril a vzdelával seba aj iných Martin Slivka.