Novodobý Babylon

Vo štvrtok sa slovenské kiná konečne dočkajú filmu, o ktorom sa už dlho hovorí. Filmu, ktorý časť kritikov vyzdvihuje do nebies a časť ho považuje za slabší priemer. Filmu, ktorý získal Zlatý Glóbus za najlepší film, sedem nominácií na Oscara, no napokon odišiel len so soškou za najlepšiu pôvodnú hudbu.
Aký je nový film mexického režiséra Alejandra Gonzáleza Inárrita? Aký je v skutočnosti Babel?
Tri mozaiky
Alejandro González Inárritu očaril filmový svet v roku 2001 snímkou Amores Perros. Tri paralelne sa odvíjajúce silné príbehy, ktoré v závere prepojí automobilová nehoda, očarili filmovú kritiku. Úspešnú šablónu použil Inárritu aj v ďalšom filme 21 gramov a, keďže sa hovorí, že do tretice všetko dobré, aj vo filme Babel. Veď prečo opúšťať to, čo úspešne funguje?
Režisér však odmieta tvrdenia, že sa vo svojich filmoch opakuje - príbehy Amores Perros prepojí jeden okamih, 21 gramov rozpráva jeden príbeh z troch rôznych perspektív, Babel je mozaikov štyroch príbehov, ktorých hrdinovia sa nikdy nestretnú tvárou v tvár. "Tieto tri snímky označujem ako trilógiu hlavne preto, že rozprávajú o rodičoch a deťoch - obsah je pre mňa dôležitejším prepojením ako formálne alebo štýlové postupy," hovorí Inárritu.
Apolitická Babylonská veža
Babel sleduje príbehy ľudí z rozličných sociálnych aj kultúrnych vrstiev - amerického manželského páru na zájazde v Maroku, ilegálnej mexickej prisťahovalkyne, marockých pastierov kôz a hluchonemej japonskej tínedžerky. Štyri kultúry a štyri rozličné jazyky sa mali stať metaforou Babylonskej veže a poukázať na neschopnosť dorozumieť sa - nie však len medzi cudzincami, ale aj krajanmi, manželmi či otcom a dcérou. Inárritov film však rieši aj ďalšie pálčivé otázky súčasnosti ako ilegálne prisťahovalectvo či strach z terorizmu. Reaguje tak na politickú situáciu v Amerike, hoci podľa režiséra skôr z úzadia. "Ja by som nemohol točiť film o politike či politikoch - ja ich totiž neznášam," vyjadruje sa v rozhovoroch. A pravdou je, že hoci film obchádza povesť politickej angažovanosti, v skutočnosti sa politiky takmer nijako netýka. V pozornosti je človek, jeho emócie a drobné osudové náhody, schopné vyústiť do tragédie.
Pod kožu sa nedostaneme
Babel je naozaj multikultúrny film s pestrou paletou typov ľudí. No kým v Amores Perros boli postavy živé a plnokrvé, v najnovšej snímke sa hrdinom akosi nedostávame pod kožu. Ich charaktery sú načrtnuté a skratkovité, rovnako ako príbehy, ktoré sledujeme. Inárritu síce film považuje za umenie fragmentu, no kým v predchádzajúcich snímkach mala každá časť skladačky svoju hĺbku, tu len kĺžeme po povrchu. Naplno sa ponoriť do tragických ľudských osudov nám neumožní ani herectvo, hoci je príjemne komorné a nepatetické. Všetko sa rozplýva kamsi do stratena a viac ako kľúčové osudové momenty a pretnutia nám v mysli zostanú skôr "vedľajšie" scény (mexická svadba, japonská diskotéka...), divácky neopozeranejšie tváre (hoci Bradovi Pittovi vrásky a šediny svedčia) a nevtieravá atmosférická hudba. Celkom oprávnene tak film z Oscarov odišiel len s jednou cenou - je síce vizuálne pôsobivý a prepája kultúry, no chýba mu silný príbeh.