Churchillove dejiny nám unikali celé desaťročia

Jedna učebnica zameraná na rozšírenie slovnej zásoby sa začína rozprávaním o nezvyčajnom politikovi, preslávenom nielen svojou úlohou počas druhej svetovej vojny, ale aj knihami a mimoriadne bohatou slovnou zásobou. Winston Churchill použil pri písaní viac než šesťdesiattisíc slov, čo mu spolu s obsahom a so štýlom písania vynieslo Nobelovu cenu za literatúru. Azda ako jediný ju nedostal za písanie fikcie, ale "za vytvorenie majstrovských historických a biografických prác". Z českých prekladov poznáme niekoľkozväzkové dejiny druhej svetovej vojny, slovenským príspevkom je vydanie prvého dielu štvorzväzkových Dejín po anglicky hovoriacich národov s názvom Zrod Británie (Európa, 2004). V roku 1939 mal už Churchill v podstate hotové kompletné dielo a zostávalo pred ním iba overovanie niektorých faktov a celkové dopracovanie. Vojnové udalosti a povojnové písanie rozsiahlych kníh na túto tému odsunuli vydanie Dejín po anglicky hovoriacich národov až do polovice päťdesiatych rokov. Ďalšie polstoročie trvalo, kým sa v slovenskom preklade Slavky Kaffkovej a Martina Plcha objavil u nás aspoň prvý zväzok, druhý diel sa dá očakávať koncom tohto roku.
Odporca historickej nudy
Prvý zväzok zachytáva obdobie od najranejších počiatkov až po predvečer objavenia Nového sveta Európanmi. Začína sa v roku 55 pre narodením Krista vylodením Caesara a končí sa sedem rokov pred tým, ako sa Krištof Kolumbus vylodil pri brehoch Ameriky. Čítanie prvého dielu výstižne ukazuje, ako sa vyvíjala dostupnosť materiálu použiteľného na historické bádanie. Obraz celých storočí bolo treba poskladať iba z útržkovitých informácií a legiend, čo Churchillovi miestami nebráni písať farbistým štýlom, akoby bol očitým svedkom spomínaných udalostí. Pozoruhodná je jeho historiografická metóda, ktorej nechýba vášeň. "Nudní bádatelia tento znamenitý príbeh spochybňujú, ale napriek tomu by mal zaujať čestné miesto v každých dejinách hodných svojho mena," píše na margo príbehu Henricha II. a jeho o osem rokov staršej manželky Eleonóry, ktorú v jej päťdesiatke opustil kvôli tomu, že ho zaujala krásna Rosamunda. Kráľovná Eleonóra sa v tejto romantickej tragédii dostala až ku svojej sokyni a ponúkla je na výber: smrť dýkou alebo "otrávenou" čašou.
Bez boja to nejde
Winston Churchill evidentne nechcel patriť k spomínaným nudným bádateľom, takže miestami aj trochu fabuluje, nevyhýba sa živým opisom ani dobovým klebetám. Napriek tomu nemusí byť jeho text vždy vzrušujúci, všetko závisí od témy. K pútavejším kapitolám určite patrí rozprávanie o Vikingoch, období križiakov či čiernej smrti. Jeho fantáziu evidentne priťahovali prevratné vojenské vynálezy ako dlhý luk či slávne bitky a ich stratégie, kde cítiť jeho vášnivý záujem o vec. Tieto poznatky mohol hneď v praxi využiť cez druhú svetovú vojnu počas svojho pôsobenia v admiralite, na mieste predsedu vlády a ministra obrany. Už vo svojej postate sú o niečo nudnejšie pasáže venované napríklad tvoreniu síce mimoriadne dôležitého, ale nie príliš záživného systému práva či vládnej moci. Pri dejinách krajiny, kde už v stredoveku nachádzame životaschopné zárodky parlamentu, súd pred porotou či systém miestnej samosprávy, by však bolo nezmyselné venovať sa iba fotogenickým opisom krvavých bitiek, úkladných vrážd a násilným vpádom cudzích vojsk.
Dejiny obyčajných ľudí
Miestami sa Zrod Británie premieňa na spleť mien a množstva zákulisných intrigánskych činov, čo si pri čítaní vyžaduje sústredenie šachového hráča. Churchillov text je na pomedzí tradičného písania, keď sa zachytávali najmä osudy panovníckych rodov a historikom pomedzi prsty unikali osudy obyčajných ľudí, a nového prístupu zameraného práve na každodenný život. Ešte stále v ňom prevažuje prvý prístup, čo odzrkadľuje dobový stav dostupnej literatúry -- boom historických prác s detailnejším zameraním na bežných ľudí a jednotlivé sociálne skupiny nastal až v posledných desaťročiach. Churchill vo svojej dobe urobil maximum, takže už isto mnohí očakávajú pokračovanie jeho veľkého rozprávania o anglicky hovoriacich národoch, ktoré už niekoľko storočí menia tvár celého sveta a ich vplyv neslabne ani napriek predpovediam, že svet zajtrajška bude patriť niekomu inému.