Po trinásty raz patrilo na začiatku novembra nemecké mestečko Cottbus festivalu východoeurópskych filmov, v širšom zmysle slova kinematografiám všetkých postsocialistických krajín. Jeho program sa držal tradičnej štruktúry, ktorej najdôležitejšími súčasťami sú súťaže hraných a krátkych filmov a sekcie Spektrum a Národné hity. Každoročne sa sekcia Focus sústreďuje na retrospektívu jednej národnej kinematografie -- tentoraz padla voľba na Rusko.
Ruský film v Cottbuse triumfoval, otázkou zostáva, či to nebola do istej miery aj záležitosť tzv. festivalovej diplomacie, lebo prinajmenšom súťažná kolekcia hraných filmov porote veľa možností, ako rozhodnúť, nedávala. Ale odhliadnuc od toho, ruský film má dnes naozaj vysoký umelecký potenciál. V konkurencii ďalších siedmich titulov -- po dvoch z Poľska a Česka (vrátane česko-slovenskej koprodukcie Neverné hry režisérky Michaely Pavlátovej) a po jednom z Maďarska, Rumunska a Lotyšska -- sa všetky najdôležitejšie ceny ušli práve ruským filmom, ktorých kvality čiastočne už predtým preverili väčšie a významnejšie festivaly.
Hlavná cena pripadla filmu Babička na tému: kam umiestniť nikomu nepotrebnú príbuznú (réžia Lidija Bobrovová), ktorý bodoval už v Karlových Varoch. (S verdiktom poroty sa stotožnilo aj cottbuské publikum, keď film získal i Cenu divákov.) Aj psychologická snímka Návrat (Cena za najlepšiu réžiu a Cena ekumenickej poroty) získala už Zlatého leva v Benátkach. Príbeh muža, ktorý sa po dvanástich rokoch vracia (z väzenia?) k svojej rodine a pokúša sa vybudovať si vzťah s dvoma dospievajúcimi synmi, je skutočne skvostným dielom vrátane formálnej zložky, keď kamera vykrajuje z drsnej severskej krajiny chladné, ale nádherné obrazy, korešpondujúce s pocitmi protagonistov. Medzinárodný úspech tohto filmu je o to prekvapujúcejší, že debutujúci režisér Andrej Zviagincev je absolútne neznámym tvorcom a film vznikol v produkcii malého nezávislého štúdia bez podpory štátu.
Až tri ceny -- od poroty hlavnej (za mimoriadny umelecký prínos), novinárskej i poroty záujmového združenia Filmkommunikation -- sa ušli filmu Prechádzka. Hoci jeho režisér Alexej Učiteľ má už za sebou päťdesiatku, ide o svieži príbeh troch mladých ľudí -- dvoch priateľov a dievčiny, s ktorou sa náhodne zoznámi jeden z nich -- odohrávajúci sa počas jediného dňa v súčasnom Petrohrade, s prekvapujúcou pointou. Film bol natočený funkčne použitou digitálnou kamerou, aj keď pravdou je, že jej neustály nervný pohyb chvíľami až unavuje oko diváka.
Aj v súťaži krátkych filmov sa ušla cena snímke z Ruska (De Lana Caprina Jeleny Sorokinovej), ale hlavnú cenu získala Slovenka Mira Fornayová za poetický film Malá nesdělení, ktorý natočila v drese svojej alma mater, pražskej FAMU. Slovenskú účasť na festivale popri spomínaných Neverných hrách, ktorým udelila svoju cenu porota Medzinárodnej federácie filmových klubov, zachraňovali ešte Nvotove Kruté radosti v sekcii Národné hity a azda aj "skrytá" slovenská herecká účasť D. Nvotovej, J. Hubinskej a L. Latináka v českom súťažnom filme Děvčátko, ktorý sa však pri záverečných verdiktoch nedostal do pozornosti porôt.
Popri súťaži aj Focus a ďalšie sekcie ukázali rozmanitosť súčasného ruského filmu -- od výsostne umeleckých projektov typu už spomínaného Návratu až po vyslovene komerčné filmy s vysokou návštevnosťou a vynikajúcim diváckym ohlasom; napríklad producentka Oľga Akimovová sa vôbec netajila tým, že snímka Na to ani nepomysli (r. Ruslan Baltzer) vznikla cielene ako ponáška na americké akčné komédie s vykalkulovaným zameraním na tínedžerské publikum. Obdivuhodná je však schopnosť ruských tvorcov reagovať na aktuálne spoločenské problémy, no neskĺznuť pritom do polôh propagandy či prílišnej časovosti -- to platí o snímkach ako Moslim (dôsledky vojny v Afganistane na duchovný svet mladého vojaka, r. Vladimir Chotinenko), Oligarcha (vzostup finančnej oligarchie vrátane jej prepojení s politikou v podmienkach súčasnej demokracie v Rusku, r. Pavel Lungin) či Dom bláznov (vojna v Čečensku, r. Andrej Končalovskij).
Po Rusku bude sekcia Focus cottbuského filmového festivalu na budúci rok venovaná českej kinematografii. Keďže zámerom organizátorov je predstaviť postupne tvorbu všetkých krajín pristupujúcich do Európskej únie, bezpochyby príde rad aj na Slovensko. Ako obstojíme?
StoryEditor