Pondelkový pražský koncert heavymetalovej legendy menom Metallica bol z kategórie snov, píše iDnes.cz. Dve hodiny nekompromisných tvrdých gitár, vynaliezavo poňatá výprava aj fór v podobe svojráznej interpretácie Mládkovho Jožina z bažin dostali fanúšikov do varu.
Zahraničné kapely sa nielen českému publiku rady prihovárajú. Robia tak buď krátkymi preslovmi v domácom jazyku alebo hudobnými úryvkami známych skladieb. Virtuózni gitaristi zabrnkajú pár tónov hymny, hudobne znalejší potom odcitujú niečo od Smetanu.
Metallica na to išla inak a jej interpretácia Jožina z bažin od Ivana Mládka (pozrite si vo videu), ktorého meno z úst Roberta Trujilla priamo na pódiu v pražskej O2 aréne tiež zaznelo, vyvolala neskutočné nadšenie.
Basák Metallicy pieseň hral a spieval len za sprievodu gitaristu Kirka Hammetta a prísne vzaté to bolo príšerné. Avšak Trujillova snaživá čeština s prekvapivo dobrou výslovnosťou aj odspievaný part z pôvodnej nahrávky Banjo Bandu priviedli vypredanú halu k frenetickému aplauzu. A celkom právom.
Joan Baezová pred týždňom v pražskom Kongresovom centre spievala Kryla a ak si Bob Dylan budúcu nedeľu v Brne nezmyslí niečo ako Mám malý stan, Metallica oficiálne túto sezónu v Česku vyhrá.
Aby sme však nezostali pri jedinej časti, celý koncert bol skvelý. Kapela do toho búšila poctivo a razantne od úvodnej skladby Hardwired až po záverečný prídavkový hit Enter Sandman.
Počas dvojhodinovej šou stihla Metallica zahrať dve desiatky skladieb od piesní z aktuálnej platne Hardwired ... to Self-Destruct po preverené hity. "Zniete dobre, zniete naozaj dobre!" - volal James Hetfield na fanúšikov pod pódiom.
Sám spevák znel takisto dobre, len ho nebolo veľmi počuť. Jeho hlas bol po celý čas beznádejne utopený v burácavých gitarách a bubnoch. Nezdalo sa však, že by to publiku ktovieako prekážalo.
Zo začiatku koncertu sa to dá odpustiť a niekedy od polovice už všetkým v ušiach pískalo rovnako, ale aj tak mali úroveň spevu zvukári vyrovnať lepšie. Ešte je potrebné zmieniť sa o scéne.
Metallica si postavila zdanlivo veľmi jednoduché pódium uprostred haly. Bez obvyklej hradby zosilňovačov, len s "praktikáblom" na bicie. Vďaka tomu bola na dosah skoro všetkým, a tak aj obrazovky, obvykle sprostredkujúce dianie do vzdialenejších kútov arény mohli byť poňaté inak.
V tomto prípade celý trs menších kociek nad hlavami hudobníkov dotváral atmosféru a rovnako sa pracovalo aj s reflektormi, ktoré občas kapelu zaliali jedinou farbou. Inokedy sa zase hralo len v prítmí.
Áno, diváci v hornej časti museli byť trochu ochudobnení, ale úprimne - kedy nie sú? Každopádne po vizuálnej stránke to bol veľmi pôsobivý zážitok a v rámci heavy metalu až priekopnícky počin.
"Nikdy nie je neskoro byť fanúšikom Metallicy," hlásal Hetfield s odkazom na 77-ročnú pani, ktorá mu povedala, že kapelu stále miluje. A v publiku si koncert užívali aj školopovinné deti. Frontman niekoľkokrát pripomenul, že kapela je na scéne už tridsaťsedem rokov.
Prostredníctvom obrazoviek došlo aj na spomienku tohtoročného stého výročia konca prvej svetovej vojny. Ale celým svojím prevedením bol koncert Metallicy pevne usadený v dvadsiatom prvom storočí. A bola to udalosť, na ktorú sa nezabúda.