Už je to dávno, čo sme odstavili kultúru a kultúrnosť na slepú koľaj a nechali ich tam obrásť burinou nezáujmu. A stoja tam dodnes a zdá sa, že ich tam bez povšimnutia necháme stáť na večné veky. Nechýbajú nám na skvalitnenie života, podobne ako poézia, životu bezpečné životné prostredie, fungujúce zdravotníctvo a všade inde, len nie u nás primerane finančne ocenené vzdelanie, skôr prekážajú. Preto sme im vyárendovali miesto za hranicou našich prízemných chúťok, za horizontom slušnosti a tolerancie.
Držitelia moci na doživotie sa vždy správali ako z reťaze odtrhnutí a kultúrou a kultúrnosťou nedotknutí gadžovia: My -- a po nás potopa! Zákon-nezákon, napred sa ísť musí! A pokiaľ možno, s plynovým pedálom zošliapnutým až na podlahu opancierovaného štátneho tátoša -- veď nadriadený podriadeného to už nejako verejnosti zdôvodní, pretože, ako vieme, okruh osobitných úloh -- nám smrteľníkom beznádejne zahmlený -- bol, je a bude nevyčerpateľný aj po vyčerpaní zákonom stanovených a limitovaných zásob.
Monacké knieža, jachtár olympionik, štedrý mecenáš umenia, prepravuje svoje aristokratické telo aj na tie najdôležitejšie rokovania v malom, každému jeho poddanému dostupnom aute. Užasnutým novinárom zdôvodnil svoje konanie prozaicky: ním podpísaný zákon, ktorý limituje rýchlosť automobilovej dopravy v kniežactve, treba dodržiavať a veľká, nemotorná limuzína by bola v takto stanovených pravidlách hry iba na smiech a úderom pod pás kultúre a kultúrnosti.
Údermi pod pás sa však my zneistiť nedáme: berieme to zásadne športovo; ako prichytení alebo odhaleniu unikajúci dopingoví hriešnici vykŕmení anabolickými vzpružidlami: ja nič, ja muzikant... Alebo za ruku čapnutí futbaloví kolkári, ktorí aj tej zostávajúcej hŕstke ctiteľov kultúry a kultúrnosti zmenili ich obľúbené góly-body-sekundy na kolky-fauly-podrazy... A keď prefrčí okolo nás dvestokilometrovou rýchlosťou slovenská štátna funkcia štedro dotovaná daňovými poplatníkmi, ani nezamáva. Nestíha...
StoryEditor