Hľadanie najlepšej knihy roka pripomína medzivojnové časy a vtedajšie výskumy verejnej mienky, keď každá metóda a skupina oslovených prinášala iné výsledky. Z českých tlačených médií majú dlhoročnú tradíciu vo vyhlasovaní Knihy roka Lidové noviny, na Slovensku podobnú anketu už niekoľko rokov vyhlasuje pravicový týždenník Domino fórum, ku ktorému sa na konci minulého roku pridala aj ľavicová Pravda. Ich výsledky treba brať s istou rezervou (niektorí oslovení respondenti sa občas v súkromnom rozhovore priznajú, že za celý rok prečítali iba knihy, ktoré vyhlásili za najlepšie), skutočný význam takýchto ankiet je skôr v tom, že miestami ponúkajú celkom zaujímavé literárne tipy.
Hlasy zo záhrobia
Z vydavateľského hľadiska bol vlani najaktívnejším domácim spisovateľom so štyrmi vydanými titulmi Rudo Sloboda, teda už niekoľko rokov nebohý autor. V minulom roku mu vyšiel prvý diel zobraných poviedok (na konci decembra sa objavil aj druhý), reedícia románu Rozum považovaného za jedno z najdôležitejších diel slovenskej literatúry 80. rokov, po desaťročiach sa na svetlo sveta s trochu zavádzajúcim, ale lákavým titulom dostal aj zabudnutý rukopis Láska. Láska k Slobodovi nehynie, dôkazom čoho je spomínaný vydavateľský boom aj jeho úspech v novinových anketách. Na ankete týždenníka Domino fórum nie je zaujímavé iba prvé miesto pre prvý diel Slobodových poviedok Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou, ale aj druhá priečka, kde sa opäť neumiestnila žiadna novinka, ale prvé knižné vydanie osudov slovenského agenta Rogera Krowiaka, ktorý vznikol (a zanikol) ešte na začiatku 90. rokov. Podobne sa situácia opakovala v Pravde, kde sa na čelných priečkach umiestnili viac-menej tie isté knihy, na druhom mieste skončilo s rovnakým počtom bodov rovno päť kníh, spomínaná Slobodova Láska, Roger Krowiak, Dvořákove Stopy dávnej minulosti, Jaslovského knižný portrét Jara Filipa Človek hromadného výskytu a Hvoreckého druhá poviedková zbierka Lovci a zberači. Na prvom mieste sa umiestnil Polnočný denník Maxima E. Matkina (v Domine na treťom mieste spolu s ďalšími dvoma titulmi), kniha, ktorá sa stala bestsellerom skôr, než sa predal jej prvý kus, pretože to vydavateľ napísal na jej obálku. Mimochodom, knižný bestseller v slovenských pomeroch znamená v tomto prípade okolo osemtisíc predaných výtlačkov, takže neverte rečiam o závratných príjmoch slovenských spisovateľov.
Export -- import
Anketa Pravdy nerozlišovala medzi domácimi a zahraničnými autormi, v prvej desiatke sa medzi slovenských autorov predrali iba dva cudzokrajné hlasy zo vzdialenej minulosti, Puškinov Eugen Onegin a Konfuciove Rozhovory a výroky. Domino má zvláštnu kategóriu diel preložených do slovenčiny, kde na prvom mieste skončili dve knihy: Lajos Grendel s románom U nás v New Honte (keďže autor žije na Slovensku, zostáva otázne, či by nepatril skôr do kategórie pôvodné dielo) a Puškinov Eugen Onegin, na ďalšom mieste skončila Bulgakovova Diaboliáda.
Spôsob, akým kládla otázky Pravda, sa v podstate zhoduje s Lidovými novinami, veľmi podobné sú aj výsledky. V českom denníku sa rovnako ako v slovenskom na nižšie priečky prvej desiatky dostali iba dva prekladové tituly (Sabatov román Abaddón zhoubce a Ravelstein od Saula Belowa). Za takýmto dvojnásobným úspechom národnej tvorby zrejme stojí fakt, že sa viac potešíme hoci aj priemernému domácemu než nadpriemernému zahraničnému dielu. Ďalším faktorom môže byť nepomer medzi množstvom kvalitnej domácej tvorby a kvalitných prekladových titulov, takže domáci autori majú oveľa menšiu konkurenciu a ľahšie vyniknú aj s menším nasadením.
Mongolské volanie
Na treťom mieste v Lidových novinách skončila poézia Petra Kabeša (podobný úspech v ankete zaznamenal aj pred dvoma rokmi) tesne nasledovaná novým románom Ludvíka Vaculíka Loučení k panně. Podobne husté to bolo aj na prvých dvoch priečkach, kde na druhom mieste skončila Květa Legátová s poviedkovou knihou Želary a zvíťazila (rovnako ako v Domine v kategórii diel preložených do češtiny alebo iného jazyka) Petra Hůlová s románom Paměť mé babičky. Legátovej príbeh je takmer rozprávkový, svoju prvú knihu vydala až okolo osemdesiatky a jej ďalšia kniha Jozova Hanule na siedmom mieste potvrdzuje, že za jej písaním stojí čosi silnejšie než len jedna veľká náhoda (inak skončil víťaz spred troch rokov Ivan Landsman, ktorý po úspešnom debute Pestré vrstvy ďalšou knihou Fotr príliš nezaujal).
Druhým pozoruhodným zjavom minulého roka v českej literatúre je víťazka Petra Hůlová, iba dvadsaťtriročná študentka kulturológie a mongolistiky. Na adresu jej debutu možno poznamenať, že česká kritika v tomto prípade celkom nezvládla svoju úlohu, keď až na malé výnimky vyniesla román z mongolského prostredia do nevídaných výšok a neupozornila na niektoré nedostatky, ku ktorým napríklad patrí slabé rozlíšenie ústnych prejavov sociálne veľmi vzdialených osôb, čo by sa pri knihe s piatimi rozprávačkami nemalo stať.
Čítame to isté?
Obe slovenské ankety naznačujú, že oslovené osobnosti do veľkej miery čítajú takmer to isté, čo sa dá v lepšom prípade vysvetliť menším knižným trhom. Oveľa väčší žánrový aj tematický rozptyl prinášajú odpovede v Lidových novinách, čo sa dá vysvetliť veľkým počtom vydávaných titulov (predvlani to bolo už vyše desaťtisíc), trochu inou štruktúrou oslovených (prevažujú ľudia s literatúrou bytostne zviazaní, v širšie koncipovanej ankete Pravdy sú to ľudia pohybujúci sa v umeleckej oblasti, v Domine je aj niekoľko spoločenských vedcov a "redakčných kamarátov") a možno aj vyprofilovanejším vkusom a záujmami.