Primerane vás pobaví a nepletie sa do žiadnej z väčších tém, píšu v recenzii Lidovky. Po minuloročnom príbehotvornom diele Star Wars: Poslední Jediovia ponúkli štúdia Disney a Lucasfilmu do kín ďalší titul.
Jeho úlohou je zaplniť "biele miesta" v doterajšom rozprávaní a rozšíriť ságu o vedľajšie dejové linky. Postava Hana Sola v podaní Harrisona Forda sa v hlavnom príbehu s divákmi dôstojne rozlúčila už vo filme Star Wars: Sila sa prebúdza v roku 2015.
Momentálne prišiel čas vrátiť sa k jej začiatkom. Podoba, v ktorej sa pilot Han Solo kedysi predstavil divákom, nesľubovala v jeho minulosti žiadne mystické tajomstvá a v tomto filme sa ich rovnako nedočkáme.
Je to westernový príbeh z "vesmírneho Divokého západu", kde hrdinovia uvažujú v prízemnejších kategóriách, nie nad tým, na ktorú stranu Sily sa postaviť. Samozrejme tak robia intuitívne: všetky postavy sú nejaké špinavé a chtiac-nechtiac volia iba medzi dobrom a zlom.
Charakter hrdinov nie je jednoznačný, čo je veľmi sympatické a patrí to k pozitívam filmu, ktorý sa ale rodil veľmi bolestivo. Pôvodní režiséri Phil Lord a Christopher Miller (21 Jump Street, Lego príbeh) boli odstavení a nahradil ich Ron Howard.
Bolo to asi preto, aby veľkým množstvom srandičiek neutrpela vážnosť posvätného odkazu Star Wars. Ťažko povedať, ako by film vyzeral, keby ho robili pôvodní režiséri. Aj pod taktovkou Rona Howarda ale nakoniec dostal priestor istý odstup.
Ten nechal vyniknúť najmä postavu pokerového podvodníka Landa Calrissiana (Danny Glover), ktorý nakoniec pôsobí výraznejšie ako samotný Hans Solo. Sola hrá Alden Ehrenreich, ktorému sa podarilo pomerne vierohodne odpozorovať výrazy Harrisona Forda.
A najviac, postavu priviedol aj k istej vlastnej osobitosti. Napriek tomu tu na divákov nečaká vlastne nič, čo by naozaj prekvapilo. Skôr ide len o odškrtnutie si povinných čiarok.
Hans Solo, samozrejme, musí stretnúť svojho verného druha Chewbaccu, zaobstarať si svoju loď a tiež sa dozvieme, ako vlastne prišiel k svojmu menu. V žiadnom novom svetle však starého dobrého hrdinu neuvidíme.
V pamäti divákov pravdepodobne na dlhšiu dobu uviazne predovšetkým vydarená akčná scéna vlakovej lúpeže. A možno ešte aj jeden nečakaný milostný motív, ktorého aktérkou je droidka L3-37. Je to aktivistka, ktorá bráni práva robotov.
Droidi, ktorí sa podobajú ľuďom sú neodmysliteľnou súčasťou celej ságy Star Wars. Ale tu to naozaj vyzerá, ako by sa tvorcovia inšpirovali v animovanej Futurame.
Na záver sa dá povedať, že Solo: Star Wars Story je niečo ako solídny, iba trochu dlhý predfilm, vďaka ktorému si môžeme skrátiť čas čakania na hlavné predstavenie. Ale keby sme náhodou zabudli, o čom bol, vôbec nič sa nestane.