Mám v poslednom čase šťastie na krásne udalosti -- ani nestíham v HN referovať o všetkých. A čo je osobitne milé -- väčšinou sa nezaobídu bez vína. Ako inak, na úpätí Karpát. Aj nedávno som mal príležitosť prehovoriť pri odhaľovaní pamätnej tabule na rodnom dome Vincenta Šikulu v Dubovej. Prirodzene, ani na Vinca sa nedá spomínať bez toho, aby sa nespomenulo víno. Ubezpečil som svojich poslucháčov, že keby sa zmapoval výskyt básnického talentu na Slovensku, mapka by presne kopírovala vinohradnícky terén. Či nevyrástol náš najväčší ospevovateľ vína Ján Smrek v Modre?
A hoci bol Šikula prozaik, či vďaka tomu, že sa narodil vo vínorodom kraji, nespieva aj každá jeho veta, akoby to bol verš básne? Porozprával som aj, ako raz, keď som bol uňho na návšteve, navštívil som i jeho sociálne zariadenie a musel som odtiaľ vykríknuť: "Vinco, veď ty máš demižón aj na záchode!" A Vinco spoza dverí zahlaholil: "No a? Ani chvíľu nesmieš zaháľať. Len si daj!"
Z toho zážitku povstalo potom štvorveršie, ktoré som venoval Vincovi v Lekárničke zamilovaných. Zarecitoval som ho aj účastníkom odhalenia pamätnej tabule -- no zarecitoval som ho už aj Vincovi, predvlani, priamo nad jeho hrobom, keď sme odhaľovali krásny pomník, ktorý mu spravil Šaňo Ilečko.
Vinco pil v každej dennej, v každej nočnej dobe --
demižón patril k jeho garderóbe.
Ak ostaneš raz, Bože, v nebi bez vína,
prvého jeho vzkries! Má demižón aj v hrobe...
Vinco na nebi sa tomu štvorveršiu iste potešil -- určite však ani jeho nepotešila správa, ktorá pred pár dňami prebehla agentúrami: vraj sa uvažuje o likvidácii európskeho vinohradníctva, budeme už piť len čílske či kalifornské. Čo je to za nezmysel? Kde potom vezmeme chuť zaspievať si Ešte si ja, ešte si ja pohár vínka vypijem a sto iných nádherných slovenských piesní o víne, keď si nebudeme môcť k nim štrngnúť pohárom slovenského vína?
Vinco! Keď budeš hostiť tým svojím demižónom Pána Boha, prihovor sa uňho, nech nám to slovenské vínko zachová!