Konečne sa aj Slovensko dostalo na svetovú hudobnú mapu. Keď boli Black Eyed Peas na turné s predchádzajúcim albumom Elephunk, išlo sa na nich do Viedne, v pondelok, keď sú na turné s dosiaľ aktuálnym posledným albumom Monkey Bussines, sme ich mohli vidieť v Bratislave.
Život v zákulisí
Škoda len, že hlavné hviezdy, kvôli ktorým sme na koncert prišli, začali hrať až tesne pred desiatou. Nikto, samozrejme, nečaká, že koncert sa začne načas, ale venovať dve hodiny slovenskej hip-hopovej posádke, to je možno až príliš. Takmer 7-tisícovému publiku sa tesne pred hlavnou hviezdou večera postupne predstavovali slovenské formácie AMO, Čistychov, Tina, bubeník Martin Valihora s kapelou a tanečníci zo Street Dance Academy. Areál sa začal zapĺňať o šiestej, v praxi to teda znamenalo, že tí najnáruživejší fanúšikovia čakali na vystúpenie titulných hviezd štyri hodiny.
Treba veriť, že poldruhahodinová šou, ktorú Black Eyed Peas predviedli, bola pre všetkých dostatočným zadosťučinením. Hoci samotná dramaturgia koncertu vyzerala trocha nezvládnutá. Na vine bolo až príliš dlhé "vtipné" intro: v ňom sa diváci "akože" pozreli do zákulisia, kde muzikanti zahrali scénku o veselej diskusii s novinármi -- až potom sa začal skutočný koncert.
Fergie vie, ako na to
Skupina rozbehla európske turné so zanietením a s evidentnou chuťou a pred troška zakríknutým bratislavským publikom to ani na chvíľu nevzdala. Zdalo sa, že s ním má čo robiť, ale nakoniec sa bavili takmer všetci. Možno na kapelu pôsobili troška chladnejšie, ale to sa v tomto výnimočne studenom júni dá pochopiť, veď aj Fergie, pôvabnej, zmyselnej a občas tak príjemne lascívnej, bolo zima. Odzneli všetky hity, tie zásadné aj tie štandardnejšie, ako Hey Mama, Shut Up, alebo Joint, odznelo zopár koncertných vychytávok, predovšetkým pesnička Sweet Child O´Mine od Guns´n´Roses znela vo Fergiinom podaní zvlášť zaujímavo. Pôvabná speváčka ňou spoľahlivo vyvrátila klebety, že jej spev naživo až tak veľmi nejde.
Veľmi príjemným ozvláštnením koncertu bol aj fragment reggae klasiky No Woman No Cry, zahraný vo veľmi komornom aranžmáne, len s bicími a gitarou. Kapela to rozbalila vo veľkom štýle, ale hity sa jej minuli až príliš rýchlo. Zhruba po hodinke to vyzeralo na koniec -- zrejme bolo potrebné prosiť o prídavok, ale občasné tlieskanie, skandovanie, pískanie a ďalšie zvukové prejavy, ktorým malo publikum žiadať o návrat kapely na pódium, nezneli príliš presvedčivo. The Black Eyed Peas sa nakoniec na pódium predsa len vrátili, zopakovali tie najväčšie vypaľovačky a bol koniec.
Výtržníci na pódiu
Koncert však plynul hladko, akurátna bola muzika i zvuk. Je veľmi príjemné byť na koncerte a nemusieť sa zriecť istého komfortu. Hip-hop v podaní Black Eyed Peas je príjemný, sú v ňom viac ako zreteľne cítiť funkové korene, drajv aj fíling a predovšetkým neodškriepiteľná hudobná virtuozita živých muzikantov.
Za jeden z pomyselných vrcholov koncertu sa dá považovať pasáž, keď Black Eyed Peas predstavovali sprievodnú kapelu. Vyčíňanie hudobníkov bolo možno troška vykalkulované na efekt, ale to k funku patrí. Bol to dobrý koncert, výborný, nie vynikajúci, ale pamätať si ho budete určite aspoň dovtedy, kým sa na nich nezájdete pozrieť znova. Oplatí sa...
StoryEditor