Bratislavské 3D kino IMAX je jednou z mála vecí, ktorou sme predbehli aspoň svojich východoeurópskych susedov (s výnimkou Poliakov). Od konca októbra ho navštívilo 70-tisíc divákov, štatistickou zaujímavosťou je, že až sedemdesiat percent lístkov si vopred rezervovali telefonicky. Doterajšiu filmovú ponuku včera rozšíril európsky film 3D mánia, vhodný predovšetkým pre tých, ktorí chcú ukojiť svoju zvedavosť a kino tohto typu hodlajú navštíviť prvý raz a možno že aj poslednýkrát.
Film je akýmsi úvodom do tretieho rozmeru, prierezom histórie aj vysvetlením technológie. Čudácky Profesor a jeho lietajúci robot Max pôsobiaci vo virtuálnom inštitúte chcú byť nielen poučenými, ale zároveň aj vtipnými sprievodcami, čo sa im príliš nedarí. Východiskom z takejto núdze je neustále striedanie scén, žánrov a obrazov. Historický prierez sa začína v pravekých jaskyniach, prechádza starovekom, predstavuje renesančný objav perspektívy, poukazuje na to, že 3D technológia sa nezrodila pred pár rokmi, ako by sa mohlo zdať, ale jej počiatky siahajú až do roku 1838 k objavu stereoskopu, pripomína Hollywood päťdesiatych rokov, kde mal trojdimenziálny film veľký úspech a z trhu ho vytlačilo širokouhlé plátno. Práve pri tejto príležitosti sprievodca konštatuje, že vtedajším tvorcom takýchto filmov nešlo o príbeh či inú filmovú kvalitu, ale spoliehali sa iba na ohurovanie efektmi. To isté platí aj o filme 3D mánia, ktorý vznikol o pol storočia neskôr. Nájdeme v ňom všeličo, len nie pocit ucelenosti. Namiesto toho film predvádza svoju (žiaľ, iba priestorovú) hĺbku, pozoruhodné sú ukážky toho, ako blízko sa môže 3D objekt dostať k vášmu oku (celé je to založené na dráždení reflexu, ktorý radí, aby sme uhli pred špicatým predmetom mieriacim rovno do oka), miernu nevoľnosť spôsobuje cesta do stredu Zeme, čo je rýchla húsenková dráha s geologickými kulisami.
StoryEditor