Dnes je už na predaj všetko. Dokonca aj pohľad na Dunaj má svoju hodnotu, ktorá sa dá speňažiť. Kto sa už prechádzal po bratislavskom nábreží Dunaja pri Novom moste, zažil, čo to znamená prekonávať pri pohľade na náš veľtok agresívne kričiace reklamné a predvolebné billboardy, umiestnené na plávajúcom pontóne. Ani prirodzené scenérie mesta sa nevyhli ambícii reklamných agentúr byť úplne všade. Čo sa vlastne deje s verejným priestorom na Slovensku? Kto má možnosť ho využívať, kto z neho profituje a kto je z neho vylúčený? Je stále skutočne verejný, alebo sa premenil na rozparcelované lány ovládané zopár obchodnými a politickými značkami?
Súčasná kolonizácia pôvodne verejného priestoru sa v svojej podstate začala už s nástupom komunistického režimu. Verejné priestranstvá sa stali hlavnou oblasťou, kde dochádzalo k indoktrinácii ľudského vedomia symbolmi, heslami a frázami jedinej pravdy. Skutočné problémy sa dali riešiť iba v rodinnom kruhu alebo vo vinárňach, kde len opitosť ospravedlňovala aj politicky nekorektné výlevy bezmocných ľudí. V novom režime posledných dvanástich rokov sa na zdevastovaný verejný priestor vrhli marketingové a politické agentúry, ktoré sa opäť pokúšajú ovládnuť ľudské myslenie cez obrazy a zvuky verejného priestoru. Vo vizuálnej dobe televízie a filmu sa najvďačnejším médiom, vyznávajúcim verejné problémy a otázky z pozornosti občana, sa stali všadeprítomné a neprehliadnuteľné billboardy. Pravdepodobne už asi v žiadnom slovenskom meste nemožno nájsť miesto, z ktorého by sa nedalo vidieť na reklamné frázy a klišéovité slogany. No zaujímavé je aj to, o čom nová propaganda hovorí. Od ideologickej propagandy komunistických ideálov sa preorientovala na nových svätých a na ľudskú intimitu. Všadeprítomné papierové hlavy formujú našu predstavu o najvhodnejších zástupcoch ľudu, kondómy, spodnú bielizeň, polonahé telá a toaletné vody zasa odhaľujú náš najosobnejší priestor celej verejnosti. Asi nikdy v histórii neboli muži tak intenzívne konfrontovaní s mesačnými (skôr už každodennými) cyklami žien ako v súčasnosti.
Súčasnú vizuálnu kultúru, spoluvytváranú aj billboardmi, sa rozhodli využívať aj angažovaní umelci, pre ktorých sa stali novým médiom pre komunikáciu s verejnosťou. Jeden z pokusov o oslobodenie umenia z kazajky uzavretých priestorov galérií nazvali Billboart Gallery Europe. Tento medzinárodný umelecký projekt sa snaží vrátiť verejnému priestoru jeho skutočný zmysel. Urobiť z neho priestor komunikácie všetkých hlasov obyvateľov mesta, akýchkoľvek hlasov, ktoré chcú prehovoriť a osloviť druhých. Keďže ide o umelcov, je jeho cieľom, samozrejme, aj čo najbezprostrednejšie priblíženie súčasného výtvarného umenia verejnosti. Prvou fázou tohto projektu bola minulotýždňová medzinárodná konferencia Public Art na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Jej účastníci na nej sformovali skupinu, ktorá vytvorí sieť billboardových galérií vo vybraných mestách Európy. Prvou výstavou tohto projektu v Bratislave je prezentácia práce výtvarníka Mareka Kvetána New City. Na niekoľkých billboardových plochách v Bratislave (pri Draždiaku, pri Rybárskom cechu atď.) sa v ňom venuje dôsledkom mediálneho boomu a informačnej explózie, ktoré splytčujú realitu na niekoľko málo základných faktov, vraj nutných na prežitie. Projekt New City je založený na spochybňovaní istôt každodennej existencie. Pomocou digitálnej manipulácie sú vymazávané známe dominanty európskych metropol, napríklad Berlín je bez Brandenburskej brány, Paríž bez Eiffelovej veže a až do konca novembra bude možno v bratislavských uliciach vidieť Bratislavu bez jej historickej dominanty -- bez hradu.
Zážitok myslenia, ktorý tento projekt spôsobuje, nastoľuje otázky. O dehumanizácii našich miest, ale aj o možnostiach zvrátenia tohto šíriaceho sa moru postkapitalistickej spoločnosti angažovaným a revoltujúcim umením. Núti k úvahe, kto má vlastne najprirodzenejšie právo (alebo povinnosť?) formovať a oživovať zjazvenú tvár našich miest?
StoryEditor