V rozhovore pre Lidové noviny na neho spomínal Frank Reiss, autor námetu filmu Toman. Film, ktorý je aktuálne v kinách, opisuje, ako ho kontaktoval šéf záchrannej organizácie Israel Gaynor Jacobson, aby udržiaval otvorený koridor pre prejazd Židov z východu na západ. A to aj napriek nesúhlasu československej vlády a proti vôli amerického veľvyslanca v Prahe.
Toman mu vyhovel. Za každého židovského utečenca, ktorý vtedy prešiel cez Československo do americkej zóny v Nemecku, potom dostával na svoj účet od Jacobsona dohodnutú čiastku.
"Toman kedysi pomohol môjmu nadriadenému zachrániť desaťtisíce Židov a ja som dostal v roku 1976 úlohu pomôcť jemu," spomína na neho Reiss, niekdajší Jacobsenov spolupracovník.
"Hľadal som jeho syna, ktorého si ako rukojemníka zobrala československá komunistická Štátna bezpečnosť. Začali sme sa s Tomanom pravidelne schádzať v Los Angeles a nahrával som jeho spomienky.
Keď som mu po mesiacoch práce predložil prvú verziu jeho memoárov, vôbec sa mu nepáčila. Nesúhlasil s tým, čo sám narozprával o svojej komunistickej minulosti.
Budoval si image bohatého kapitalistu, antikomunistu, sionistu a mecenáša a pochopil, že prvá tretina jeho života vykresľuje úplne iný portrét. Pohrozil mi dokonca žalobou, ak by som zverejnil jeho autobiografiu," uviedol Reiss.
Toman zomrel v roku 1997, Frank Reiss teraz vyrozprával jeho príbeh. Vo filme Tomana stvárnil Jiří Macháček.
Aký bol Zdeněk Toman pri osobnom kontakte?
Bol to mizerný a lakomý človek, bez kvapky vkusu. A to napriek tomu, že sa považoval za zberateľa umenia. Nakupoval lacné obrazy v podradných galériách a lepil ich vo svojom dome na všetky steny.
Zbierka bola taká veľká, že si kvôli nej musel postaviť väčší dom, aby mal viac stien. Ale nedal by som za ňu ani 300 dolárov. Keď som s ním pripravoval jeho pamäti a on mi ju pyšne ukazoval, musel som hovoriť, že od tejto chvíle je Louvre až druhou zbierkou na svete.
Ako sa prejavovalo jeho lakomstvo?
Keď som pátral po jeho synovi, tak nám v Československu najatá advokátska kancelária poslala faktúru na dvadsať dolárov za nejaké administratívne výdavky. Keď som nemohol od Tomana dostať tieto peniaze ani niekoľko týždňov, tak som to vyplatil z vlastného vrecka. Bolo mi trápne, ďalej sa vyhovárať.
A čo Israel Gaynor Jacobson. Aký bol?
Jacobson bol veľmi silný muž, ním riadená organizácia HIAS bola veľmi vplyvná a priamo napojená na rozpočet ministerstva zahraničných vecí USA. Jacobson si vedel užívať život.
Napriek tomu, že bol hrozne škaredý, bol veľmi úspešný sukničkár. V New Yorku odchádzal každý piatok skoro z práce a vždy so svojou mladou sekretárkou.
Keď som viedol európske operácie HIAS a Jacobson sa ohlásil, že priletí do Ženevy na inšpekciu, musel som mu zarezervovať tie najlepšie ženevské reštaurácie a nájsť mu spoločnosť.
Bolo pre neho typické, že si potrpel na luxusné hotely. Najradšej mal Imperial vo Viedni. Ten miloval kvôli histórii, pretože čítal príbeh, že keď Hitler vyrastal vo viedenskom chudobinci, tak v zime chodieval zametať sneh práve pred Imperialom.
Jacobsonovi sa páčilo, že spí v prepychovom apartmáne v hoteli, pred ktorými kedysi Hitler čistil chodník.