8. marca mal v Česku premiéru nový film Jana Svěráka Vratné lahve. Režisér diváckych hitov Kolja či Tmavomodrý svět sa do kín vrátil s celovečerným filmom po šiestich rokoch. Príbeh dôchodcu (Zdeněk Svěrák), ktorý sa v žiadnom prípade s dôchodkom zmieriť nemieni, dnes ašpiruje na najnavštevovanejší film českej filmovej histórie.
V rovnaký marcový deň mal u nás takmer po dvoch rokoch premiéru celovečerný slovenský film Rozhovor s nepriateľom Patrika Lančariča. Ako to už na Slovensku býva, rekordy návštevnosti neláme. Slováci sa na slovenské filmy už niekoľko rokov nehrnú. Prečo?
Rekordman Svěrák
Vratné lahve pomaly šliapu na päty filmu Kolja, ktorý v Česku drží rekord s vyše 1,3 milióna divákov. S návštevnosťou vyše 700-tisíc divákov (údaj z konca apríla - pozn. red.) už stihol z trónu zosadiť Anglického krále Jiřího Menzela a je prvým českým filmom, ktorý stihol hranicu 500-tisíc divákov prekročiť za 23 dní. Dovtedy držal rekord spomínaný Menzelov film Obluhoval jsem anglického krále, ktorý polmiliónovú hranicu dosiahol po šiestich týždňoch od premiéry.
Vratné lahve sa stali fenoménom nielen vďaka rekordnej návštevnosti, ale aj tým, že do kín prilákali ľudí, ktorí sa inak kinosálam vyhýbajú. Ísť na Vratné lahve sa v Česku stalo "módou". Na Slovensku sa pre náš film takto "zapáliť", žiaľ, nevieme. Na jednej strane voláme po pôvodnej slovenskej tvorbe, na druhej strane nerobíme nič pre to, aby sme ju podporili. Tvorcovia slovenských filmov sú radi, ak návštevnosť ich filmu prekročí 10-tisíc divákov a na ohlasy radšej čakajú zo zahraničných festivalov.
Už si neveríme
Podľa filmového teoretika Mira Ulmana je Česko svojím záujmom o domáce filmy však tak trocha výnimkou. "Len vo Francúzsku chodí na domáce filmy viac divákov ako v Česku (45 percent divákov na všetkých filmoch oproti českým 29,5 percenta)," upozorňuje. Návštevnosť slovenských filmov predstavovala minulý rok 0,4 percenta. V Rumunsku sa napríklad toto číslo pohybuje okolo 6,8 percenta. Prečo Slováci na svoje filmy nechodia, je, samozrejme, témou na dlhšiu diskusiu, ako však hovorí Miro Ulman, stratili sme dôveru v domáci film. Podľa jeho názoru za to môže z veľkej časti Slovenská televízia, ktorá sa nepodieľala na tvorbe celovečerných filmov, ani sama neprodukovala pôvodnú dramatickú tvorbu. "Vďaka tomu diváci s výnimkou Studenkovej, Kramára či Dočolomanského vlastne slovenských hercov takmer nepoznajú a nemajú potrebu ísť sa pozrieť na svojho obľúbenca do kina." V Česku je propagácia domácej tvorby (i vďaka podielu ČT na výrobe filmov) podľa Ulmana oveľa intenzívnejšia a filmy sa dostávajú k divákom vo väčšom počte kópií (napríklad Vratné lahve sa premietajú v počte 45 kópií). Režisér Patrik Lančarič vidí problém aj v katastrofálnom stave slovenských kinosál.
Čakanie na Godota?
Druhou stranou je, samozrejme, aj kvalita filmu. "Na Slovensku nevznikol v posledných rokoch film, kvôli ktorému by šli do kina ľudia, ktorí v ňom už celé roky neboli," hovorí Ulman. V Česku púta veľký záujem Obsluhoval jsem anglického krále pre atraktívne spojenie Menzela s Hrabalom, Vratné lahve čerpajú z úspechu predchádzajúcich Svěrákových filmov.
Na Slovensku sme, žiaľ, hranicu 100-tisíc dokázali naposledy prekročiť pri filme Fontána pre Zuzanu 3. Ten mal však premiéru pred ôsmimi rokmi. Je načase zmeniť rebríčky.
Najnavštevovanejšími filmami v našej histórii sú preto americké blockbustery Leví kráľ (644-tisíc divákov), Titanci (526-tisíc) a Jurský park (470-tisíc).