Bravo, Jánošík!

"Z tej doliny na tú preložím si latu!" zaspieval som si po vynikajúcom úspechu nášho snoubordistu Radoslava Žideka na zimnej olympiáde v Turíne pieseň, ktorú si vraj kedysi spieval Jánošík -- veď ktovie, či tá Jánošíkova lata nevyzerala ako snoubord, a či Jánošík nebol vlastne vynálezca sboubordu, prvý snoubordista na svete?
Sú ľudia, čo Jánošíka neuznávajú. "Iné národy majú kráľov, a naším najväčším hrdinom je zbojník," počujem ich občas bedákať. Ale bedákajú zbytočne. Veď väčšina kráľov nestála za závisť -- a na Jánošíka môžeme byť naozaj hrdí. Nebol to iba ušľachtilý junák z piesní a povestí, ktorého si vysníval ľud. O jeho ušľachtilosti hovoria aj úradné dokumenty. Zápis z jeho výsluchu (a bol to výsluch na mučidlách) nám prezrádza, že sa držal statočne -- vytiahli z neho iba mená zbojníkov, ktorí už odvisli pred ním. Z obžaloby sa zase dozvedáme, že síce zbíjal, ale nezabíjal. A okrem toho -- kto boli tí ozbíjaní? Ešte väčší zbojníci ako on. On ich iba občas pripravil o to nazbíjané -- a aj v dokumentoch sa píše, že to potom rozdával. Najmä prstienky vraj rád rozdával dievkam na Terchovej. Keď teda Radoslav hovoril na kameru, ako ho ten Američan ozbíjal o zlato, a keď povedal "migol ma -- ale aj striebro je dobré", bol som presvedčený, že aj Jánošík by na jeho mieste povedal čosi podobné: "Keď niet zlata, aj striebro je dobré."
Spomenul som si teda pri Radoslavovom úspechu na Jánošíka celkom oprávnene -- a to som ešte nevedel, že tento žilinský (čiže aj môj) rodák má k Jánošíkovmu rodisku ešte bližšie ako dvadsať kilometrov -- na snoubording ho vraj nahovorila priateľka Táňa Hanuliaková z Terchovej. Na Terchovej sú všetci, čo tam žijú, v rodine s Jánošíkom. Nuž, ľahko je možné, že cez svoju priateľku sa s ním aj Radoslav Židek dostane do rodiny -- a potom už naňho bude prirovnanie k Jánošíkovi sedieť doslova a do písmena. Takže ešte raz: z tej doliny na tú preložím si latu -- bravo, Jánošík!