Minule som sa v trolejbuse cestou domov začítala do posledného vydania pôvodného slovenského štvrťročníka o súčasnom výtvarnom umení Profil. Časopis má za sebou trinásťročnú históriu a medzi umelcami a odbornou verejnosťou vzbudzuje prirodzený rešpekt. Kým som vystúpila (trasa Mierovo námestie až Radničné námestie, Prievoz), mala som ho takmer prečítaný. Vo vzťahu k prívlastku štvrťročník ma toto zistenie mierne zneistilo. Ťažisko čísla 2/06 sa teoreticky orientuje na stále aktuálny vzťah medzi umením a filmom, ku ktorému sa viažu štyri obsiahlejšie príspevky a recenzia multimediálnej výstavy. Zvyšok časopisu je venovaný reflexii dvoch udalostí, ktoré sa, okrem iných, v období príprav čísla udiali -- Ceny Oskára Čepana (jún) a Bienále Crazycurators v galérii Space (október). Bodkou za číslom je recenzia poslednej kapitoly britskej publikácie Sprievodca súčasným umením (Blackwell, 2006). Nekritizujem obsahovú náplň časopisu -- texty v jeho prvej časti majú nespochybniteľnú kvalitu. Až na pomerne povrchný pohľad Dominiky Horákovej na kurátorské bienále Spacu sú inšpiratívne aj príspevky k prvému ročníku tejto akcie (www.crazycurators.org). Rozhovory Ivany Moncoľovej s výherkyňami a porotcami Ceny Oskára Čepana 2006 nepriniesli nič nové a... odrazu je dočítané a človek opäť minimálne štvrť roka načaká na ďalšie číslo. V poslednom Profile je toho jednoducho málo. Po jeho prelistovaní môže čitateľ ľahko nadobudnúť pocit, že žije v umelecky mŕtvom prostredí, a že dianie na našej výtvarnej scéne je už len akýmsi chrčaním do prázdna a z posledných síl. Netvrdím, že realita má od toho ďaleko, ak by to však malo byť skutočne tak, otázkou ostáva, načo (a pre koho) robiť časopis, ktorý by mal práve aj z toho mála, čo sa tu deje, vyťažiť maximum? PS: V tiráži je uvedená stránka www.profil--art.sk. Časopisu som sa na nej však nedopátrala. Autorka je výtvarná kritička.