V piatok sa rozhodne o držiteľovi Zlatej palmy 72. ročníka festivalu Cannes. Hoci v selekcii 21 filmov sa skloňujú rôzne mená, veľkým favoritom je Quentin Tarantino. Uvedenie jeho filmu Vtedy v Hollywoode už teraz píše svoj samostatný príbeh.
V decembri nakrúcal posledné scény a ešte koncom marca bolo dosť nepravdepodobné, že stihne svoju očakávanú premiéru na Croisette. Hoci Tarantino sedel podľa vyjadrenia šéfa festivalu Thierryho Frémauxa v strižni nepretržite od januára, jeho film sa neobjavil v aprílovom zverejnení oficiálneho súťažného programu.
Tarantinov film zahalený rúškom tajomstva
Až 2. mája, dvanásť dní pred otvorením festivalu, mohlo festival definitívne potvrdiť účasť tohto očakávaného filmu. Takmer všetci akreditovaní žurnalisti stáli dlhé hodiny pred novinárskou projekciou, aby sa dostali na predstavenie, no do 850-miestnej sály Debussy sa nakoniec dostala iba necelá pätina z nich.
Pred týchto "šťastlivcov" sa pred spustením filmu postavil vyslanec režiséra a producentov s apelom, aby prítomní nepísali veľmi o deji a už vôbec neprezrádzali záver, čiže pointu filmu.
V netradičnom duchu sa niesla aj následná tlačová konferencia, keď Tarantino aj obaja hviezdni predstavitelia Leonardo DiCaprio a Brad Pitt boli ochotní rozprávať o čomkoľvek, len nie priamo o filme.
Kladieme si teda otázku či je toto definitívna podoba filmu alebo sa do distribúcie (u nás 8. augusta) dostane iná, upravená verzia? Snímka, ktorá trvala 161 minút obsahovala množstvo dialógov, ktoré je možné upraviť bez toho, aby nečakaný a šokujúci záver vôbec neutrpel.
Okrem toho je tu ďalšia zaujímavá vec. Vo festivalových denníkoch sa priebežne hodnotia predvádzané filmy. Všetky – až na tento jeden film. Pri jeho titule je prázdno. Pritom v kuloároch sa film hodnotí všeobecne veľmi pozitívne. Až do tej miery, že nominácia na Zlatú palmu by nebola žiadnym prekvapením.
A to by bol očakávaný, priam hollywoodsky záver tohto príbehu. Quentin Tarantino, ako je známe získal Zlatú palmu v roku 1994. Hoci jeho Pulp Fiction, premietaný celkom na záver festivalu, vyvolal všeobecné nadšenie, ako outsiderovi a ešte neznámemu tvorcovi mu príliš veľké šance na najvyššie ocenenie nedávali.
O to viac, že vtedy bol v súťaži aj Krzysztof Kieślowski s filmom Tri farby: Červená, ktorý mal „logicky a zaslúžene“ vyhrať. Lenže v čele poroty vtedy sedel Clint Eastwood a porota pod jeho vedením „jednohlasne“ zdvihla ruku za Pulp Fiction.
Zapíše sa Tarantino do histórie?
Senzácia bola na svete a ostatné je už známa história. Quentin Tarantino odvtedy nakrútil ďalších sedem filmov, z toho štyri uvedené v Cannes, ale až Vtedy v Hollywoode je tým opusom, ktorý majster pripravil takpovediac v „pulpfiction“ fazóne.
Medzičasom uplynulo 25 rokov a príbeh najočakávanejšieho filmára v Cannes by sa mohol elegantne zavŕšiť. Je tu však nepatrná maličkosť: na tomto verdikte sa musia zhodnúť tri osobnosti, ktoré dominujú tohtoročnej porote.
Jej šéf Alejandro Gonzáles Iňárritu, Yorgos Lanthimos a Pawel Pawlikowski – všetci traja prominentní režiséri a všetci traja ocenení aj v Cannes. Ak by sa zhodli, tak by sa Quentin Tarantino sa stal ôsmym režisérom, ktorý získal dve Zlaté palmy (dosiaľ Francis Ford Coppola, Bille August, Emir Kusturica, Jean-Pierre a Luc Dardennovci, Michael Haneke, Shohei Imamura) v histórii najprestížnejšieho festivalu.
A je tu ešte jeden „podporný“ argument v prospech Tarantina. Vo vyše 70-ročnej histórii festivalu je iba jeden titul - Marty z roku 1955, ktorý získal Zlatú palmu a následne aj Oscara za najlepší film. Víťazstvo snímky Vtedy v Hollywoode by ju nepochybne a vysoko katapultovalo v očakávanom oscarovom plebiscite v tomto roku.
Pokojne sa však môže odohrať aj retroscenár zo spomínaného roku 1994, kedy avizovaný favorit nevyhrá a tešiť sa bude niekto iný, možno zas outsider. Skvelé diela totiž predstavili aj ďalší klasici: Terrence Malick (Skrytý život), Pedro Almodóvar /Bolesť a sláva), a tiež Ken Loach (Prepáčte, že sme vás nezastihli).
Tri spomínané režisérske osobnosti v porote sa však môžu zhodnúť "a la Clint Eastwood" a Zlatú palmu by si mohol prevziať Ladj Ly (Bedári), Kleber Mendonca Filho (Bacurau), Céline Sciamma (Portrét dámy s ohňom), Elia Suleiman (Nebo musí byť) alebo Bong Joon Ho (Parazity).