StoryEditor

Byť znamená byť alternatívny

13.02.2003, 23:00

Heslo "napaľovanie zabíja hudbu" sa nemusí nutne vzťahovať len na hudobné pirátstvo, ako sa o tom v nedávnej masívnej kampani snažili presvedčiť nadnárodné spoločnosti. Jedným z dôvodov nezáujmu o nové hudobné nosiče je totiž ich cenová nedostupnosť, kvôli ktorej je väčšina ľudí "odsúdená" na kopírovanie. Komunita hudobníkov zoskupená okolo agilného malého vydavateľstva Slnko records už dlhší čas úspešne dokazuje, že z nutnosti sa dá vyťažiť maximum.
Takmer desiatka titulov sa už nachádza v katalógu tohto labelu, ktorý sa ako jeden z mála u nás môže skutočne hrdiť prívlastkom nezávislý. Jeho albumy sú nahrávané s nízkym rozpočtom a následne vyrábané po kusoch doma podľa dopytu. Predaj funguje v niekoľkých spriaznených obchodoch, na koncertoch a cez internetovú stránku. Všetko je oficiálne registrované (zatiaľ nikto nezakázal šírenie autorskej hudby na napaľovaných CD).
Slnko records začalo svoju existenciu pred dvoma rokmi albumom skupiny Dlhé diely. Formácia zoskupená okolo gitaristu Daniela Salontaya vydala už druhý album s prozaickým názvom Tu. Hudba, ktorú Dlhé diely produkujú, je "alternatívna" len voči bezduchej popovej konfekcii, ktorú denne chrlia komerčné rádiá. Sú to nevtieravé pesničky s osobnými textami. Čosi podobné robí napríklad Američan Bill Frisell či ešte bližšie Andrej Šeban na svojom CD Bezvetrie. Dlhé diely sú Salontayov autorský projekt: je autorom hudby, textov i spevákom. Po dlhoročnej praxi sprievodného hráča sa prepracoval k vlastnej tvorbe, v ktorej však gitara nie je nástrojom na narcistické dokazovanie techniky svojho majiteľa. Naopak, Salontay (podobne ako mnohí iní pred ním) po čase prišiel na to, že hudbu treba zjednodušovať a dnes je schopný vybudovať silnú pieseň aj z jediného verša -- "ako Dunaj/vodu mi daj". Texty sú tu vôbec azda ešte o čosi dôležitejšie ako hudba, v booklete nájdete osobné komentáre k pozadiu vzniku každej skladby. Sóla sú len ornamentom, všetko slúži atmosfére celku. Žánrovo sa album pohybuje medzi svižnejším funky a nostalgickými názvukmi country. Takto na papieri to vyzerá ako nezmysel, ale ono to naozaj funguje. Skupine pomohlo angažovanie multiinštrumentalistu Mariána Slávku (bicie, fender piano, trúbka), ktorý výrazne pomohol výslednému zvuku. Kto má rád premýšľavejšiu podobu hudby, tomu sa v tucte pesničiek ponúka materiál na dlhšie počúvanie. A keďže dnes sa sústrediť na počúvanie dokáže len málokto, označenie menšinový žáner je predsa len namieste. Hoci možno trochu proti vôli hudobníkov.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
10. november 2024 00:24