Vyše tridsať rokov tie zábery nikto nevidel. Zostali schované na páskach starých kaziet, v zaprášených krabiciach, dávno zabudnuté. Len pár ľudí tušilo, aký sa v nich skrýva poklad. Päťsto hodín strávili v 80. rokoch kameramani Juan Laburu a Gino Martucci natáčaním Diega Maradonu, argentínskeho futbalového boha.
Agent Jorge Cyterszpiller im zaplatil, aby do detailov zachytili Maradonov život, a sľúbil, že z nich nechá zostrihať dokument. Nikdy k to nedošlo, pretože sa potom s Maradonom nepohodol a pred dvoma rokmi zomrel.
Ale jeho myšlienka ožila. Už v auguste aj v slovenských kinách pobeží film nesúci Maradonovo meno.
Možno aj vy ste si mysleli, že už o jeho živote viete všetko. Že ste prečítali a videli, čo sa dalo, aby ste zistili, čo je ten podsaditý kučeravý chlapík vlastne zač.
Veď jeho kult žije aj dvadsať rokov po skončení kariéry tak silno, že má doma v Argentíne vlastnú cirkev.
Ale britský oscarový režisér Asif Kapadia vás vyvedie z omylu. Zo stoviek hodín záberov dokázal vykúzliť dielo, ktoré sám neoznačuje ako dokument, ale ako gangsterku.
Verte, že toto pomenovanie k Maradonovmu divokému príbehu sadne. Zvlášť, keď sa Kapadia najviac zameral na bláznivých sedem rokov, ktoré hlavný hrdina strávil v Neapole.
Správne usúdil, že práve tam sa jeho život lámal. Tam sa z Maradonu stala hviezda, ktorú na každom kroku prenasledovali fanúšikovia aj blesky fotoaparátov.
Tam ho sláva začala ničiť, tam sa spriahol s mafiánmi, ktorí si najslávnejšieho muža v meste obtočili okolo prsta. A naplno spadol do kokaínovej závislosti.
To všetko na plátne sledujete zblízka, ako by ste stáli Maradonovi po boku.
Ste vedľa neho, keď sa autom rúti ulicami plnými fanatických fanúšikov, keď sa doma hrá s deťmi, keď si so ženou pinká na tenisovom kurte, keď si naplno užíva pozornosť krásnych žien alebo sa baví pri otvorení bowlingovej haly.
Získali aj rodinné zábery z detstva
So zábermi od najatých kameramanov, ktoré štáb získal po dlhom vyjednávaní s právnikmi, sa režisér neuspokojil: podarilo sa mu uprosiť Maradonovu bývalú manželku Claudiu, aby po tridsiatich rokoch otvorila kufor plný archívnych videokaziet.
Získal aj čiernobiele záznamy z detstva, natočené ešte v Buenos Aires, v zbedačenej slume Villa Fiorito.
Unikátne záznamy z kabíny, kde polonahý Maradona pri oslavách titulu vezme reportérovi mikrofón a rozverne spovedá spoluhráčov, dodal šéf neapolských ultras, ktorý mal k tímu tak blízko, že u neho doma božský Diego občas večeral.
Jedinečnú atmosféru nič nenarušuje, pretože Kapadia zámerne vynecháva hovoriace hlavy.
Vo filme ani raz neukázal súčasnú tvár Maradonu, jeho bývalej ženy, sestry ani Cristiny, matky jeho jediného syna: pritom práve ich rozprávanie celý príbeh podkresľuje. Všeličo vyznieva tak bizarne!
Trebárs zábery z pôrodnice, kde Cristina po pôrode v obkľúčení novinárov na kameru presviedča, že nemluvňa vedľa nej je nemanželským synom ženatého Maradonu.
Alebo pohľad na stenu neapolského cintorína, kde po zisku prvého titulu visí veľký transparent s nápisom: "Neviete, o čo ste prišli!"
Futbalový génius
Akoby mimochodom v tom všetkom vnímate Maradonovu futbalovú genialitu.
Pri záberoch od postrannej čiary znova a znova žasnete, keď vidíte, ako jeho nohy nútili obrancov k brutálnym faulom a ťahali podpriemerný tím k historickým titulom a triumfu v Pohári UEFA.
Pritom si často pripadal sám, nepochopený. Trebárs na vianočnom večierku, krátko predtým, než z Neapola zmizol: kým sa spoluhráči veselo bavia, jeho kamera dlho zaberá, ako neprítomne zíza do prázdna.
Už tušil, že onedlho všetko praskne. Keď si pre neho prišli policajti a objavili v jeho vile kvantá kokaínu, v Maradonových očiach sa zrkadlili strach, ľútosť i beznádej.
Aj táto scéna patrí do pozoruhodne spracovaného príbehu muža, ktorého na vrchole slávy ovládli démoni. Film nazvaný jednoducho Diego Maradona má slovenskú premiéru 15. augusta.