„Stará a veľká ako človek. (Ale plochá ako palacinka!)“ Alebo: „V 19. storočí si ľudia z ich stavcov vyrábali nábytok. (Netušiac, že je to 40 miliónov rokov stará fosília.)“ Presne takto - sviežo a originálne - odsýpajú komentáre k dávno vyhynutým zvieratám z pera švédskej architektky a po novom aj ilustračno-literárnej ikony Maje Säfströmovej.
Aby som nezabudla, jeden opisuje primitívne vodné zvieratko s menom Dickinsonia costata a druhý Basilosaura, historicky prvú veľrybu, tvarovo podobnú úhorovi. Dielko s názvom Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat vyšlo tento rok vo vydavateľstve Albatros, nadväzujúc na Ilustrovaný atlas neuveriteľných faktov o zvieratách.
Mix pôsobivých ilustrácií a mimoriadne záživných faktov zafungoval rovnako ako v debute, takže kniha si podmaňuje deti aj dospelých po celom svete. Vrátane kritikov. Maja Säfströmová sa k téme zvierat pritom dostala len náhodou.
Kamarát ju požiadal, či by nenakreslila chobotnicu, a tak to skúsila. Popri tom si však o osmonohoch kadečo načítala a nadchlo ju to natoľko, že ilustráciu rovno obohatila o pár faktov. Komentovaná, čiernou fixkou namaľovaná chobotnica sa stala kráľovnou Instagramu.
A Maja matkou novej metódy, na ktorej (opäť na nadšený podnet zvonku) napokon postavila aj svoj knižný debut. (Na druhú a tretiu knižku, tentoraz zameranú na zvieracie mláďatá – slovenský preklad by mal vyjsť na jeseň – ju už nemusel nahovárať nikto.)
Povedzme si však na rovinu: ilustrácie zvierat s popiskami sami osebe zas nie sú až taký prevratný nápad. Čím si to teda tá Švédka všetkých opantáva? Nuž, v prvom rade samotnými kresbami. Nesmierne dobre sa na ne pozerá.
Asi najmä preto, že sa nachádzajú na onej šťastnej hrane štylizovanosti a hodnovernosti. Inými slovami, vyzerajú síce rozprávkovo, no zároveň vynikajúco sprítomňujú skutočnú podobu zvierat. Esenciu ich pôvabu a svojrázu, dalo by sa tiež povedať.
Maja má dar vystihnúť to podstatné. Ako vizuálne, tak aj slovne. Jej opisy sú exaktné a hravé zároveň (často necháva prehovoriť aj zvieratá samotné) a znejú tak, ako by „klasický“ zvierací atlas opisovali svojim kamarátom na pieskovisku samotné deti.
V knihe nájdete viac ako stovku živočíchov, vrátane pradávnych príbuzných žiráf, goríl či jeleňov a garantujem vám, že pokiaľ nemáte paleontologické vzdelanie, o väčšine z nich ste dosiaľ nepočuli. No schválne, ktoré zvieratko malo na hlave päť očí a klepetom zakončený chobot? Odpoveď nájdete na dvojstránke medzi Haikouichthysom a Camerocerasom.
A ešte upozornenie na záver: v knihe nenájdete žiadne dinosaury, hoci niektoré z exemplárov sú prehistorickým plazom na nerozoznanie podobné. Maja Säfströmová sa im vyhla zámerne, aby z ich tieňa konečne vyslobodila dosiaľ jediného známeho hlodavca s rohom či cicavca pripomínajúceho kríženca koňa a gorily. A mnoho a mnoho ďalších. Howgh.