Podľa Alexandra Kovalenka, bývalého námestníka riaditeľa černobyľskej elektrárne, úspešná miniséria televízie HBO dobre vystihla arogantnú povahu hlavného inžiniera Anatolija Ďatlova. Kovalenko však zároveň uvádza, že oveľa dôležitejší ako v seriáli vyzdvihovaný Legasov bol iný zo sovietskych vedcov.
Nie je žiadnym tajomstvom, že sa veľmi úspešná miniséria Černobyľ snažila presne popisovať realitu, hoci niektoré udalosti si vyložila ľahko po svojom. Okrem iného si vymyslela jednu z hlavných postáv - jadrovú fyzičku Uljanu Chomjukovú (Emily Watsonová), ďalej potom chronologicky zle opísala pád helikoptéry alebo prehnala zobrazenie prvotných účinkov radiácie.
Ale podľa Alexandra Kovalenka, ktorý hovoril s portálom Business Insider, bola skutočná realita ešte oveľa horšia, než čo divákovi ukázal seriál. Kovalenko mal v čase katastrofy tridsaťtri rokov a v elektrárni v Černobyle pracoval ešte len tri mesiace.
Bol poverený minimalizovaním dopadu katastrofy a preto priamo spolupracoval s postavami známymi z minisérie. Neskôr sa rozhodol prehovoriť o tom, ako sa sovietska (a neskôr aj ruská) vláda správala k zachráneným. Za to bol neustále sledovaný políciou a v roku 2007 musel Rusko opustiť.
Nepodstatný Legasov
V minisérii je najdôležitejším článkom záchranných prác jadrový inžinier Valerij Legasov (Jared Harris), ktorý je zamestnancom moskovského Kurčatovovho inštitútu. Podľa Kovalenka však Legasov v skutočnosti hral v celej záležitosti ďaleko menšiu úlohu.
"Bol v tom čase zamestnancom Kurčatovovho inštitútu a zároveň jediným zástupcom tejto inštitúcie, ktorý bol v čase katastrofy prítomný v Moskve," opisuje Kovalenko okolnosti, za ktorých bol Legasov ku katastrofe povolaný. "Nebol zameraním jadrovým inžinierom, ale chemikom. Z tejto pozície nemohol konštrukciu reaktorov RMBK1000 ani kritizovať," dodáva.
Kovalenko s Legasovom, s ktorým zdieľal rovnakú izbu zhruba 30 kilometrov od katastrofy, viedol početné rozhovory. Prínos Legasova mal spočívať hlavne v tom, že likvidátorom, ako sa hovorilo tým, ktorí pracovali na odpratávaní a obnove po katastrofe, poskytoval rady o ochrane pred radiáciou.
"Na popud Legasova sme tiež pod taviaci sa reaktor dostali tekutý dusík," opisuje Kovalenko. Tepelný výmenník s dusíkom mal zabrániť tomu, aby sa rozžeravené jadro prepálilo do podzemia a otrávilo spodné vody. K tomu však nikdy nedošlo, pretože reaktor nebol schopný prepáliť betón a tepelný výmenník tak nebolo ani potrebný.
Ignatenko v prvej línii
Podľa Kovalenka bol hlavným hrdinom černobyľskej katastrofy profesor Eugen Ignatenko. Zamestnanec Rosatomu (ktorý nemá so skutočným hasičom Ignatenkom, ktorý bol zobrazený v seriáli, nič spoločné) na mieste katastrofy vyhodnocoval okolnosti a prišiel s riešením, čo je úloha, ktorú v seriáli dostal Legasov.
Ignatenko sa nebál "zašpiniť sa" a osobne pomáhal umývať telá tých likvidátorov, ktorí sa vracali zo silno rádioaktívnych oblastí. Keď sa ho Kovalenko opýtal na jeho padajúce vlasy, mal sucho odpovedať, že nechcel posielať mladých inžinierov k otvorenému reaktoru a tak na miesto došiel sám.
Arogantný narcista Ďatlov
Za katastrofu v Černobyle mohla ľudská chyba. Anatolij Ďatlov (Paul Ritter) bol odsúdený na desať rokov v pracovnom tábore, pretože nútil svojich podriadených pokračovať s testom reaktora aj v nebezpečných podmienkach. Podľa Kovalenka dostával Ďatlov príkazy od Georgija Kopčinského, ktorý viedol sektor jadrovej energetiky pri ústrednom výbore Komunistickej strany ZSSR.
Kopčinský Ďatlovovi nasľuboval rýchly kariérny postup. Ale len v prípade vykonaného testu. "Bol to arogantný narcista," myslí si Kovalenko o Ďatlovovi, ktorý išiel za povýšením doslova cez mŕtvoly.
Za celú nehodu tak mohol hlavne Ďatlov, hoci aj v seriáli sú nakoniec odsúdení traja vinníci. Viktor Brjuchanov (Con O'Neill) bol podľa Kovalenka veľmi talentovaný manažér. Nikolaj Fomin (Adrian Rawlins) bol zase v čase katastrofy na dovolenke ďaleko od elektrárne.