Sny bývajú rôznorodé: tajomné, dobrodružné, fantazijné. Splnenie býva zriedkakedy na dosah. Jeden zo snov poľského klaviristu Leszka Możdżera je prinajmenšom zvláštny: zahrať akord, ktorý ešte nikdy predtým nepočul...
Tridsaťtriročný Możdżer patrí k najvýraznejším zjavom poľskej hudobnej scény posledného desaťročia. Klavír objavil vo svojich piatich rokoch a ešte pred absolutóriom Hudobnej akadémie v Gdansku zozbieral rozličné ocenenia na domácich a medzinárodných súťažiach. Doteraz sa objavil na štyroch desiatkach albumov. Spolupracuje s renomovaným skladateľom Zbygniewom Preisnerom, ktorý Możdżera považuje za jeden z najväčších talentov poľského džezu a najlepšieho poľského klaviristu vôbec.
Hudba, ticho a kláštor
Aktuálny projekt s jednoduchým názvom Piano (vydavateľstvo ARMS Records) ponúka odlišný pohľad a doteraz nepoznané zvukové dimenzie. Mystérium je zvýraznené miestom samotnej realizácie v stredovekom kláštornom komplexe neďaleko Rotterdamu. Samotnému nahrávaniu v kaplnke predchádzal zložitý proces preparácie -- vkladania predmetov (v tomto prípade ceruziek a gúm) medzi jednotlivé struny klavíra. Zásah do vnútornej podstaty kráľovského nástroja sa pre Możdżera stal súčasťou nového, preňho špecifického zvuku. Ten je aj pre nezainteresovaného poslucháča nesmierne podnetný. Liturgický nápev je len metaforou, prítomnou v náznakoch. Autorská Exploris je vzrušujúcim prieskumom pohybu jednoduchej dvojtónovej figúry. Plynutie času (v prípade Exploris takmer deväť minút) nadobúda zdanie relativity. Vtipnou odpoveďou je nenápadná citácia Stingovej Message in the Bottle v závere No Message. Religióznosť poľského národa a súvislosť s osobou najvyššieho rímskeho biskupa prezrádza záverečný tradicionál Christus Vincit. Możdżer napriek všetkým konvenciám postupuje obrátene a po rade variácií uvádza ucelený nápev až v závere. Zdanlivo obyčajný záver neobyčajného stretnutia hudby a ticha nadobúda nový -- vizuálny rozmer v reedícii doplnenej o koncertné DVD.
Sny z deviateho poschodia
Exkurz do svojich snov predkladá na svojom najnovšom albume Sny -- The Dreams of a Ninth Floor (vydavateľstvo de Bies) aj spevák Grzegorz Karnas. Tie jeho pochádzajú z deviateho poschodia, ktoré lokalizuje miesto zrodu -- nahrávacie štúdio v Żorach neďaleko českých hraníc. Na hrane sna a reality balansuje tak zdržanlivá gitara, ako aj samotný text: Je ticho / ktosi klope / si to Ty, či Boh? / ťažko dýcham / klopeš na bránu pekla / s neznámym liekom / bojím sa priznať, že sú to len sny / ďalšie sny... Karnas sa spočiatku nesústreďuje na zrozumiteľnosť textu, ale na bezvýznamové slabiky nad spleťou individuálnych nástrojových hlasov. Využíva nespevnú melodiku príbuznú saxofónu, pracuje s afektovaným výrazom. Neskôr sa dynamika zvoľňuje a záverečné opakovanie spievaného textu sa stáva vnútorným očistením. Karnasovi hudobníci slúžia celku, miestami prekáža dominantnosť tenorsaxofónu Tomasza Szukalského. Sny sú ukážkovou prezentáciou -- Karnasa tak pozorujeme nielen ako speváka, ale aj aranžéra s výnimočným potenciálom. Okrem autorských kompozícií je jediným džezovým štandardom albumu Bye Bye Blackbird v podobe šťavnatého akustického funky s množstvom perkusií. Patinu sedemdesiatych rokov evokuje elektrický klavír Fender piano Michała Tokaja, k celkovému odľahčeniu patrí výborný kontrabas Roberta Kubiszyna.
Uznanie a rešpekt poľského džezu sú európskym fenoménom. K svetovej špičke už patria nielen legendy -- trubkár Tomasz Stanko, speváčka Urszula Dudziak, huslista Michal Urbaniak, ale aj niekoľko hudobníkov z mladšej generácie. A dvojica predstavených muzikantov je rukolapným dôkazom, že snívať sa skutočne oplatilo.